V to popoludnie som dostala radu za groš.
Zelená kvapka dažďa stekala mi po tvári.
Kožený zápisník bol mi v tú chvíľu na nič.
Jeho krvavé oči žiarili sťa lampión.
Ušľachtilo sa niesol na svojom starom oslovi.
Čo s tým?
Atrament sa mi vlieva do žíl.
Kruh osudu stále sa kotúľa.
Zastav ho!
Vidím čiernu tmu a teším sa na ráno.
Teplé rožky s maslom a kakao.
Hviezdy zhasli.
Husia koža.
Svetlo.
Zhasni, neblázni!
Telefón, v telefóne známy hlas.

Okej, okej, veď už vstávam...