Výborná kniha

     Oslovil ma kratučký email, ktorý sa objavil v komentároch k môjmu Úvodníku do písania. Bol od Baladíny. Potešil ma, pretože niekoľkými slovami vyjadriť sympatie a povzbudiť ma, to dokáže iba ťažká sympaťáčka, ktorou určite Baladína si. Ďakujem. Zaujala ma otázka na konci. Ktorá kniha je podľa Teba výborná? V prvom momente mi napadlo, že neviem. Alebo skôr - nedovolím si to napísať. Po chvíľke uvažovania som sa však rozhodol, že sa s touto otázkou popasujem. Motivovala ma.

     Čo mám však napísať? Budem tu robiť formu a vymenujem tu klasikov a ich diela, ktoré preveril čas? Dostojevskij? Tolstoj? Mimochodom, Tolstoj ma dostal. Jeho jednoduchý a prístupný štýl písania, ktorý sa ešte aj dnes číta s ľahkosťou, ma šokoval. Aj po dlhých rokoch je aktuálny a skvelý. Odporúčam! Možno by bolo dobré začať jeho útlym dielom, akousi novelou, ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Diabol. Potom si človek bez problémov od neho prečíta aj Annu Kareninu. Ale dosť bolo formy.

     Ťažko napísať, ktorá kniha je výborná. No idem do toho. Sú to len moje názory, žiadna odborná kritika. Iba obyčajné oko čitateľa. Priznám sa a to aj bez mučenia, čítam komerčné tituly, ktoré sú aktuálnymi hitmi na pultoch kníhkupectiev. A prečo? Čistá ľudská zvedavosť. Snaha odhaliť, prečo je tá kniha bestsellerom a prečo zaujala. Hľadanie odpovede na otázku: Zaujme aj mňa? A v neposlednom rade aj tlak okolia, v duchu: „Každý to už čítal. Ty ešte nie?“ = Dan Brown, Da Vinciho kód. K tomuto titulu by som chcel napísať pár postrehov, ale inokedy. Je to na celý článok a ešte to vo mne musí viac dozrieť, pretože by som bol na autora diela v tejto chvíli zlý, napriek tomu, že som tú knihu čítal už dávno. A možno to je už pase. Reagovať na Da Vinciho kód, bolo potrebné v časoch jeho najväčšej slávy. Na to by bolo nevyhnutné, mať poriadnu odvahu, pretože v komentároch by na mne neostala ani nitka suchá.

     V čase jeho veľkej slávy som prečítal asi päť kníh od Robina Cooka, no rýchlo ma to prešlo. Šablónovitejšieho spisovateľa snáď ani nepoznám. Potom prišla Danielle Steelová, od ktorej som prečítal jednu knihu. Je to „ženská“ spisovateľka, ale zaujímal ma jej štýl písania. Na smrť ma vydesila situácia v kníhkupectvách, keď predávali asi dvadsať jej titulov naraz. Bolo to desivé! Mimoriadne plodná autorka, ale nič pre mňa. Snívam o tom napísať raz knihu. Kto by o tom nesníval? Radšej by som  chcel napísať iba jednu knihu, ktorá zarezonuje, než písať ako na bežiacom páse. Napríklad ako Odviate vetrom od Margaret Mitchellovej alebo Vtáky v tŕni od Colleen McCulloughovej. Prvými svojimi dielami ma oslovil John Grisham a potom som akosi stratil záujem. Kapitola sama o sebe je Maxim E. Matkin, ktorého Polnočný denník som prečítal vo vani. Moja prvá myšlienka bola, že vyskočím z vane a pôjdem si pýtať späť svoje peniaze. Kniha bola plná vulgarizmov, čo ma neoslovilo. A do značnej miery absentoval dej. Dnes mu silne konkuruje Eva Urbaníková, aj keď sa jej musí uznať skutočná komerčná šikovnosť a v knihe Stalo sa mi všetko, dokonale opísala priebeh rozchodu. Ale sú to knihy, ktoré stačí prečítať raz, z tej už spomínanej zvedavosti a stačí!

     A ktorá kniha je výborná? Rozmýšľam. Čítam skôr odbornú literatúru a mám rád motivačné knihy. Z tejto kategórie odporúčam neprekonateľnú knihu Louise L. Hayovej, Miluj svoj život, ktorú som prečítal Xkrát. Všetky ostatné knihy takéhoto typu sú iba akýmsi jej odvarom. Ale čarovné je aj Tajomstvo - Secret .

     A román? Asi Ťa Baladína teraz zaskočím, ale môj obdiv patrí Hane Zelinovej. Oslovil ma Alžbetin dvor. Pamätám si, že ako dieťa som bol v kine na film Alžbetin dvor. Tri dni za sebou, pretože „film“ mal viac častí. Začal som čítať knihu, presnejšie trilógiu (Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy), ktorá sa stala predlohou filmu, respektíve neskôr seriálu. Úžasný štýl. Nechcelo sa mi veriť, že to napísala slovenská spisovateľka. Ďalšie dva roky som čítal iba jej diela a prešiel celú jej tvorbu. Keď ma jeden môj kamarát opakovane videl, že čítam Zelinovú a už Xté dielo štekol po mne: „Zase čítaš tú Zeleninovú?“ Možno mám nečakaný vkus, ale pri čítaní sa chcem baviť! Chcem mať silný zážitok! Nechcem sa trápiť a prečítať niečo iba preto, lebo sa to čítať má. Nie! Dnes už nemám problém, ani ten najväčší svetový bestseller po pár stranách zavrieť a navždy odložiť, keď ma neoslovil. Riadim sa citom, nie všeobecným vkusom. Áno, pri výbere knihy podľahnem ošiaľu a reklame, ale v závere si prečítam iba to, čo ma zaujme.

     Ale ktorá kniha je výborná? Budeš prekvapená, ale dávno ma uchvátila kniha od „ženskej“ autorky. Bola to náhoda. Prečítal som si od nej jeden titul, bol to opäť hit. Páčil sa mi. Hanbil som sa, že čítam také knihy a priznal som sa Robovi, kamarátovi a spolužiakovi zo strednej školy. Ohúril ma vetou: „Áno, tá žena píše skvelé knihy. Moja mama ich kupuje a prečítal som ich všetky.“ No uľavilo sa mi. A poriadne! Robo ma šokoval svojou bezprostrednosťou a tým, že neriešil, či je to akože „ženská autorka.“ Bol to metalista, tak snáď sa ani ja za svoj „vycibrený“ vkus nemusím hanbiť. Asi  sa už nehanbím, keď tu o tom píšem. Samozrejme postupne mi požičal všetky jej diela. Baladína,  jednoznačne odporúčam – Joy Fieldingovú a jej dielo Dobré úmysly. Je to niečo skvelé!!! Bavil som sa v jednom kuse. Problémy vo vzťahoch medzi ženou a mužom vie najlepšie opísať iba Joy Fieldingová. Nadhľad. Inteligentný humor. Vystihnutie podstaty problému a jeho dokonalé pomenovanie. Úžasné! Je pravda, že aj ona sa časom pokazila a z psychologických románov o vzťahoch, prešla takmer na detektívne romány, ktoré síce majú dynamický dej a prekvapujúci záver, ale to už nie je ona. No, škoda! Viem, prekvapil som Ťa. Rozmýšľam o nejakom spisovateľovi – mužovi. Zdá sa mi, že viac píšu ženy. Alebo nie? Spisovateľ, spisovateľ. Ahá! Mika Waltari, Roald Dahl, Dashiell Hammett, slovenský Ján Hrušovský,  Asi by bolo potrebné, dlhšie uvažovať. Čítam aj veľa biografií a autobiografií. Pre každého je iná kniha výborná. Znie to ako fráza, ale na počudovanie aj fráza môže byť neuveriteľne pravdivá.

     Dnes už neriešim výroky typu - správny chlap knihy nečíta. To mi v ušiach znie ako dávny názor, že správny chlap sa nevoňavkuje a snáď ani nesprchuje. Bŕŕŕ! To kde sme, do lesa? V minulosti som balil knihy do novín, aby nebolo vidno čo čítam. Joy Fieldingová a číta ju muž?! Videl som zdesené pohľady spolucestujúcich v kupé vlaku. Cítil som sa, ako čitateľ porna. Síce tam asi na čítanie toho veľa nie je. Dnes? Neriešim. Čítam všetko, čo sa mi páči. A každý nech sa stará o svoje čítanie, ale najmä nech číta, číta a číta. Sú to úžasné zážitky. Chvíle s knihou sú ten najlepšie strávený čas. Milujem čítanie. A milujem knihy. Tak a hor sa do čítania!

P.S. Teraz som si spomenul, že na moje narodeniny sa mi jeden odvážny kamarát rozhodol kúpiť knihu. Knihy mi totiž nekupuje nikto, pretože ich nakupujem v jednom kuse a tak majú obavy, či už to nemám. Po mnohých trapasoch to vzdali. Kúpil mi ju. Nebudem sa tu rozpisovať akú, jednoducho román. Kniha mi nesadla. Už pri gratulácii mi ponúkol možnosť výmeny. Neskôr som ho o výmenu požiadal. Myslím, že dosť netaktne. A za akú? Vybral som si nový román Joy Fieldingovej. Vymenil mi ju. Medzitým sme sa nepohodli. A ja som bez Joy Fieldingovej. Už by ma tá kniha možno netešila, neviem. Problém sme zdá sa vyriešili a prekonali, kamaráta som našťastie nestratil. A tak darovanému koňovi na zuby nepozerajte a to ani vtedy, ak tým koňom je kniha.