Moji svokrovci v mladosti postavili veľký dom. Vychovali v ňom tri deti. Dve dcéry, najmladší je syn. Jedna dcéra sa vydala a odsťahovala. Druhá sa vydala, odsťahovala, porodila dieťa, rozviedla sa a nasťahovala späť k rodičom. Syn sa oženil a žije tiež u rodičov. Syn je môj manžel. Zhrnutie - v jednom dome bývame ja s manželom, manželovi rodičia, manželova sestra so synom.

Moja švagrina, tá s ktorou bývame, bola naozaj super. Pred svadbou. Len čo som sa nasťahovala k manželovi, zmenila sa na nepoznanie. Alebo som lepšie spoznala jej pravú tvár ?! Všetko sa začalo pokazenými Vianocami. Vydala som sa v novembri a v decembri som "prežila" prvé Vianoce v novom "domove".

24. decembra ráno sa moja švagrina pohádala s jej mamou. Urazená sa zavrela vo svojej izbe a zišla dole až na večeru. Ja som sa celý deň potila s varením, chystaním zemiakového šalátu, obalila a vysmažila som kapra, taktiež kuracie prsia, keďže švagrinin syn sa s kaprom neznáša. Prichystala som vianočný stôl, narýchlo zabalila darčeky pre celú rodinu, zniesla ich pod vianočný stromček a utekala do vane. Vykúpaní a vytešení sme všetci zasadli za vianočný stôl. Posledná k stolu prišla samozrejme urazená grácia a mihnutím čarovného prútika pokazila všetkým už aj tak načatú vianočnú atmosféru. Počas večere som mala pocit, že neoslavujeme narodenie Ježiška, ale úmrtie kohosi. Našťastie sme túto trápnu večeru prežili a v našich srdiečkach stále plápolal plamienok nádeje, že snáď aspoň darčeky zlepšia náladu v dome. To sme však boli pekne naivní, keď sme čakali, že švagriná vezme rozum do hrsti. To by najskôr musela nejaký mať.

Darčeky si rozbalila bez akéhokoľvek vzrušenia, bez akýchkoľvek poznámok. Ovšem ten môj bol jediný, ktorý pohŕdavo okomentovala: "No, presne túto vôňu neznášam. Veď to nevonia, to viac smrdí!" a vykrútila nos dohora. Skvelé, a ja krava som kvôli nej behala z obchodu do obchodu, aby som jej radosť urobila. Ďalší darček, ku ktorému bola ochotná sa vyjadriť, bol odo mňa pre jej syna. Dostal elektronickú hru na baterky a namiesto rozžiarených očí jej dieťaťa ju trápilo, kto bude do tej hry kupovať batérie.

Niekedy si želám vedieť tiež tak bravúrne hádzať posmešné poznámky do ovzdušia, lebo to čo čakalo mňa pod stromčekom od nej, to bol vrchol drzosti. Samozrejme, urobila som presný opak, tvárila som sa nadšene a pekne som sa jej poďakovala. To som celá ja, keby mi aj na hlavu nas...li, tak sa ešte poďakujem.

V balíčku ma čakali dva vankúše s poriadne škaredou nekvalitnou dekou z 30-korunového obchodu. Tak ešte raz ďakujem. Z toho darčeka to priam kričí, ako veľmi jej na mne záleží...

Ona sama svojmu synovi podarovala nový mobil na paušál. Malý sa veľmi tešil, o novom telefóne básnil pol roka pred Vianocami. Na druhý deň ráno, to už nebola pravda, jeho mamina si vzala nový mobil a synovi prenechala starý obitý. To decko to nieslo hrdinsky, nevyronil ani slzu, nič nepovedal, len v jeho očkách sme videli veľký kus sklamania. A k tomuto materskému činu sa ani nechcem vyjadrovať.

Šťastie, že svokrovci postavili tak veľký dom, že sa so švagrovou môžme v pohode obchádzať...