O vysvedčení, škole, živote a tak...

Na škole je fajn. Kopec zábavy, fajn spolužiaci, aj keď niekedy si až príiš jasne uvedomujem, že som stará...V prvom ročníku sa mi zdali niektoré veci divné, napr. písanie si ospravedlneniek... ale brali sme to s úsmevom... Tento rok, mi to divné nepripadá, skôr naopak..zisťujem, že ma do vývrtky dostávajú veci, ktoré mi predtým nevadili. Tak som prišla na to, že sú dve možnosti... buď starnem, alebo dospievam. Uzatváranie známok na strednej škole je ponímané trocha dosť hekticky... niektorým ľuďom nestačia známky dve, oni chcú aspoň známky tri... na čo samozrejme študent nechce myslieť ani náhodou... ale prežili sme. Zistila som, že na neurológii je lepšie odpovedať až na duhej hodine, kedy má dotyčná pani doktorka na šudenta menej času...len keďže som hneď na začiatku abecedy, druhá v klasáku, tak som si to mohla pri tej tabuli dostatočne užiť.Užila som si... štyri otázky, tri za jedna, posledná o cite a polohocite za štyri, takže na vysvedčku za tri. Pohoda. To že teta doktorka zahlásila, že si je vedomá že mi trošku ubížila, ma potešilo, rovnako ako fakt, že si danú skutočnosť poznačí na lístoček, ak nejaký nájde... myslím, že mi to určite pomôže... Gynekológia to je iný zážitok...pred prázdninami písomôčka, ako to nazval pán doktor a po prázdninách sa rozhodol skúšať. Oznamovanie známok z písomôčky bolo celkom vzrúšo...najskôr sme pána doktora úpenlivo očakávali, lebo že veď stres... po dvasiatich minútach výkrik spolužiačky stojacej na lavičke..."  už ide... a má aj obálku... " Tak se sa dočkali. Známky čítal postupne aj s vtipným komentárom. " Mária, dnes bez hviezdičky... za jedna..." postupne sa dostal k  elite... a začal čítať známky od tri vyššie... Keď padlo moje meno... bola som menšia ako malá... "to ste Vy? Áno pán doktor.. 2- super..." hneď som začala vyrábať v hlavo kombináce... stačí mi štvorka z odpovede a neprepadnem aj tak... štvorka sa nekonala, išla som odpoveda hneď po Eve, čo nie je veľká výhra, lebo Eva vždy všetko vie a sype... pamätám ešte na anatómiu, keď sme odpovedali s Denisom... vedela všetko a dokonca mala aj lepidlo na lebku... len zverák jej chýbal... no... trafila ma tázka... trofické zmeny na rodidlách a viacehotnosť.. zmeny som mu povedala v slovenčine, latinčina nešla okolo mňa ani náhodou a pri viactehotných som úpenlivo spomínala na kolegyňu a jej dvojičky... stačili mu tri vety k viactehotným a hotovo...len, kto mal vedieť, ktoré to sú...zbúchala som to za dva... pohoda a klídek. Dole sme po gynekológii sedeli s Maruš a tupo sme na seba pozerali neschopné slova...ten chlap nás zničil. Ostatné predmety boli celkom v pohode, zblbla som metódy kinezioterapie, musím si našprtať základné pojmy a dojmy, nech to pani profesorke aj popíšem, tak aby bola so mňa v šoku. U Katky som nechcela byť za debila a to sa mi podarilo iba čiastočne. Anamnéza bola v pohode, svalový test ušiel, aj keď som prudko rozmýšľala nad počtom svalov pri danej končatine a pohybe... ale goniometer je môj nepriateľ... a veľký... no mám to za tri aj metodiku aj Katku.. tieto predmety opravím, aj keď by ma to málo stáť život. Neopravím trojku z nemčiny, ktorú mám a ďakujem tomu hore a Maruške, zato, že píše tak, aby som ja vedela odpísať... keďže inak ani nezatnem...No a ešte zmienka o pár veciach a o pár ľuďoch.... človek číslo jeden: Maruška... verná to moja dvojička na cvičenie, na nemčinu, pri opisovaní.... na učenie neurológie a vysvetľovanie mne neznámych javov, faktov a súvislostí... , ktoré zväčša prebieha v Tirolskej izbe priamo oproti škole... je to viac než fajn osôbka s podobnými názormi... a som rada že je. Človek číslo jedna medzi profesormi : Katka... nemám čo riešiť,je mi blízka povahovo, názormi, pohľadm na život, len... len má kvoli mne a môjmu článku o nemocnici  problémy a to ma mrzí...dá sa s ňou v pohode dohodnúť, nevyrába zbytočne stres, ale ako som tak študovala nový rozvrh učí nás menej, ako málo... škoda... Teraz o tých pár veciach... vec číslo jedna : skončila nám prax a kráčame niekam inam... smer Antolská a Kramáre... teším sa a mslím, že si niektorí dokážete predstaviť ako a hlavne prečo... vec číslo dva: zmenil sa nám rozvrh... chcela som s tým seknúť, ale nesekla som.. požiadala som o zníženie úväzku... našla ešte jednu prácu a hotovo...

Teraz by to chcelo napísať, že vec číslo tri, ale nie... to nie je vec, to je môj názor a pohľad...na ktorý mám právo podľa ústavy tohto skvelého štátu, kde je demokracia iba výmyslom... Tak k tomu názoru... môj pohľad sa nezmenil... dnes mám za sebou znova o niečo viac skúseností ...vždy dám na intuíciu... doteraz ma nesklamala... ľudia sa tak rýchlo nemenia... iba používajú masky...miloty, falošnosti a dobra... tí ľudia nemajú chrbtovú kosť... a ľudí bez chrbtovej kosti zase nemusím ja...

No a teraz, že to vysvedčko... je zvláštne niečo na vysvedčenie a za vysvedčenie očakávať... keď som bola menšia vždy to končilo zákazom toho, čo som mala najradšej...a to som ja dovoliť nemohla...

Tu je ten zázrak... pochválila ma iba adoptívna mama... naši si nejako nevšimli... a ozaj... sorry za stres, čo som vyrábala...