--Predierať sa svetom sám je ako by naša existencia nemala ani zmysel. Ku každej existencii patria ľudia ktorých máme radi, veríme im, vedia nám vyčariť úsmev na perách. Ale je naozaj priateľ každý kto sa za priateľa vydáva?? --Priateľstvo. Len slovo v strede papiera, no v mysli nemalá skupinka spomienok či už dobrých a či zlých, no zväčša prevážia dobré tie zlé a prevrátia ich ako prázdny kýbeľ. Prečo však ignorovať tie zlé spomienky?? Aj tie nám odhalia kúštiček ľudského srdca. Ak je však priateľstvo cele len o nie, nie, nie a žiadne áno za záclonou pravdy je len jedna vec. Faloš! Falošné slovo, falošná myseľ, falošná duša a náš "priateľ". Na koniec zistíme, že človek ktorého sme v minulosti odsúdili, zavrhli, zakopali do piesku až po krk je lepší priateľ ako bytosť v našom srdci. Ale ako spoznať čierne srdce plné chladu?? Nijak.. --V živote nám je asi súdené zakopávať a následne padať na zem. Občas sa pri tom oškrieme alebo si rozbijeme peru, inokedy vybijeme zuby a je čisto len a len na nás či sa odhodláme znovu postaviť na nohy a kráčať ďalej.