Po čase, keď začali rastliny schádzať zbadali pomocníci majiteľa poľa, že popri pšenici vyrastá aj burina. Išli preto za majiteľom a povedali mu: „Ako je to možné? Vari sme pole neobsievali iba dobrým semenom?“

Majiteľ však odvetil: „Náš nepriateľ to urobil.“

Na to pomocníci riekli: „Pane, ak chceš, pôjdeme ihneď do poľa a burinu vytrháme.“

Majiteľ ale nesúhlasil: „Nie, nikde nechoďte, lebo by ste pri tom mohli vytrhnúť i pšenicu. Nechajte všetko spolu rásť až do žatvy. Potom, keď pšenicu pozbierame a dáme do sýpky, vytrhneme burinu i bodľačie a spálime ich v ohni.“

A tak sa aj stane! Tým poľom je totiž Zem a pšenicou dobrí ľudia a ich myšlienky, city, slová a činy, prostredníctvom ktorých šíria na zemi dobro.

Burinou a bodľačím sú však ľudia zlí a ich myšlienky, city, slová a činy, prostredníctvom ktorých šíria na zemi zlo. A oným zlom je nečestnosť, nespravodlivosť, egoizmus, závisť, nenávisť, chamtivosť, necudnosť, prehnaná zmyselnosť, nečistota, klamstvo, ale aj povrchnosť, či plytkosť v myslení, spojená s nezáujmom o poznanie hlbších súvislostí bytia, ako i nezáujem o dosahovanie vyšších, vznešenejších a ušľachtilejších ideálov.

Až do žatvy bude teda toto všetko pospolu! Bude pospolu dobro i zlo a dobrí i zlí.

Avšak len do žatvy! Len do žatvy priatelia! Potom bude pšenica zhromaždená do sýpok a burina spálená v ohni.

A tak, ako pomaly dozrievala pšenica na pozemskej pláni, dozrievala i plnosť času. Áno, hoci ľudstvo takmer nič nebadá, nastáva čas, kedy správca a majiteľ vydá pokyn svojim pomocníkom, aby zahájili žatvu.

A hľa, už sa blížia anjeli so železnými kosákmi, aby zožali úrodu ľudských duší z pozemskej pláne. Aby zožatú pšenicu zhromaždili v sýpkach majiteľa poľa a vytrhnutú burinu a bodľačie spálili v ohni.

Čas triedenia nastáva! Čas žatvy sa blíži! A nič na tom nemôže zmeniť ani fakt, že burina a bodľačie sa veselo rozmáhajú po celej zemi. Že prerastajú všetkým, pomaly ale isto dusiac a vytláčajúc pšenicu z poľa.

Doba žatvy nastáva, i keď mnohí, a žiaľ i mnohí veriaci o tom nechcú nič počuť, nepoznávajúc plnosť času. Tu však nepomôže ani nevedomosť, ani odpor, ani nevôľa ľudí, pretože takto bolo rozhodnuté Majiteľom Zeme už pred vekmi.

Zem bola darovaná ľuďom, aby na nej dozrievali a rozvíjali sa v dobre, ušľachtilosti, čestnosti, spravodlivosti, ľudskosti, ohľaduplnosti a mnohých iných cnostiach, aby raz, keď príde žatva, priniesli v tomto smere bohatú úrodu. Aby sa stali plnohodnotnými a skutočnými ľuďmi, ktorí budú smieť žiť vo stvorení Pána neustále, pretože sa naučili všetkých a všetko okolo seba podporovať, ochraňovať a zušľachťovať.

V takomto zmysle plnohodnotný človek, ku ktorého ideálu sa majú ľudia na zemi dopracovať, dostane od Tvorcu a udržiavateľa života dar plnohodnotnosti bytia. Dar plnohodnotnosti bytia, spočívajúci v milosti žiť večne! Smieť sa večne radovať s trvalého bytia, naplneného trvalým podporovaním, pozdvihovaním a ochraňovaním všetkého a všetkých okolo seba. K tejto méte má človek dospieť a stať sa tak užitočným zrnkom pšenice, ochraňovaným v Pánovej sýpke.

Ak tak neučiní, bude pripočítaný k burine a bodľačiu! K burine a bodľačiu, ktorých plodmi sú egoizmus, nečestnosť, nešľachetnosť, prehnaná zmyselnosť, nedostatok túžby vyšších a ušľachtilejších hodnotách a mnoho iných necností. K burine a bodľačiu, ktoré budú spálené v ohni!

Čas žatvy sa blíži a nič nemôže zastaviť toto predurčenie. To jediné, čo ešte môžeme je zo všetkých svojich síl využiť zostávajúci časový priestor na to, aby sme mohli byť započítaní medzi pšenicu a tým sa vyhli osudu buriny a bodľačia.

Lebo každý, kto je akýmkoľvek spôsobom pripútaný k zlému a nízkemu, arogantne sa vysmievajúc všetkým výstrahám mysliac si, že tak, ako to išlo doteraz to pôjde neustále, každý takýto človek nesie už v tejto chvíli pečať smrti na svojom čele. Pečať definitívnej duchovnej i telesnej smrti, spojenej s vymazaním jeho mena i jeho bytia zo zlatej knihy života tohto nádherného stvorenia.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š