Hneď prvý deň na vysokej škole, na svojom zápise na kockatú fakultu matematiky a fyziky, zistil, že sa rozhodol správne. Malá predstavivosť socialistických architektov mu priniesla krásny výhľad na kockované šedé budovy, ktoré ho úplne očarili. Skoro tak ako internát, ktorý bol síce hranol, ale aspoň že nejaké štvorce sa tam našli. To najkrajšie však našiel, keď stál v rade s indexom vypísaným hranatým paličkovým písmom.

Zrazu sa pred rozpačitým Jankom čnela obrovská žena. Výškou meter deväťdesiat prevyšovala Jankovu hlavu o viac než desať centimetrov a váhou 80 kíl ho prevažovala tiež o viac než desať kilogramov. Bola dokonale hranatá. Od hlavy až po päty.

Vlasy neprofesionálne ostrihané s výraznými schodíkmi, končili na mieste, kde sa hlava zrastala s telom a kde mal byť pôvodne krk. Nasledovala oblasť najkrajších kociek. Kocky na bruchu, ktoré by závidel aj kalifornský senátor a dva veľké štvorce, na štvorcoch dvorce a na dvorcoch týči sa malá bradavka. Prsné svaly boli u nej fakt prsnými svalmi. No a hranatá riťka, nohy poprešívané šľachami ťahajúcimi sa až k topánkam s plochou špičkou veľkosti 44. A to pre Janka dokonalé telo bolo ešte aj zahalené do károvaného kostýmčeku.

Všetko to spôsobilo Jankovi poriadnu erekciu. Keď mu išla jeho vysnená slečna oproti, zbadala to a nezvyknutá na takúto reakciu sa pre istotu obzrela, či nemôže čumieť na niekoho iného. Bol tam síce jeden blonďavý fešáčik, ale ten stál viac napravo. Preto sa usmiala. A keď Janko videl tie dokonale štvorcové zuby, spravil sa.

S vlhkým fľakom na nohaviciach teda prerušil matematický rad čakajúci na zápis, čo mnohých pobúrilo, a utiekol von. Stála von a vyberala noblesne z kockovej tabatierky cigaretu. Síce dalilu, ale kto to vidí. Janko ju jemne poklepal po pleci. Nereagovala. Tak teda riadne zabúchal.

"Ahoj," povedal a prekvapivo jemný a tenučký hlas po otočení kolosu mu odpovedal rovnako.

Prvý Janko Kocka

Druhý Janko Kocka