pred 2 tyzdnami vyzeralo vsetko krasne, ako z rozpravky..

boli sme spolu sice menej, ako som xcela, ale o to viac som si kazdy moment vychutnavala.. nevedela som, ze nieco je zle.. a potom pride hadka, koniec..

NIKDY ma nelubil..

a mne je to konecne jasne... ze nie som smutna?

som!!! a ze ci!

milovala som ho celym srdcom.. celym.. vzdy len jeho.. najviac na svete..

on mna nie..

preco?

to sa nikdy nedozviem.. preco ma nedokazal milovat?

nebola som mu dost dobra? nikdy... on xcel nieco ine.. preco nam len daval sancu?

... hovorim si, ze takto je to lepsie..

prenho je laska uplne ina, ako pre mna.. prenho su zivotne hodnoty uplne ine, ako pre mna.. ani hudbu rovnaku nepocuvame (f*ck ludia, co na tom vazne az tak zalezi?! sak ani s D. rovnaku hudbu nepocuvame, a aj tak sme najlepsi priatelia!)

nemalo to zmysel.. je to takto lepsie..

a cim skor sa s tym zmierim, len dobre pre mna..

lenze ja ho milujem..

kam zmizne laska, ked jej niet?

tuzim po jeho bozkoch.. po jeho objati... keby ma len chytil za ruku... keby ma len chapal.. keby ma len tak miloval..

nikdy ma nemiloval..

nikdy..

zmierit sa s tym.. cim skor, tym lepsie..

davno to viem, ale srdce..

moje srdce..

..

kam zmizne laska, ked jej uz viac niet?

neviem.. len xcem aby zmizla..

aby jej viac nebolo

lebo z tejto lasky umieram..