Neodchádza, kto je v nás
Jeho miesto stále
pozná iba kľúčik – čas
Kdesi v priečinku,
možno v albume
v srdci ho nájdeš zas a zas
A vtedy sa svet razom mení –
Ako v sne kráčaš pospiatky
v hrejivom spomínaní
Časom smútok prebolí
a zostáva len vďaka samá –
Pomyselný živý film
a cesta... cesta do neznáma...
Po cintorínoch horia stovky, tisícky drobných plamienkov. Nepokojné prsty našich spomienok, túžiace po dotyku, po odpovedi –
Vieme, že ich môžeme nájsť iba vo vlastnom srdci. V tom, aká miera lásky nám zostala po odchode našich blízkych – tam – na druhú stranu –
Vekom pribúda rozlúčok. Ale pribúda aj spomienok – živých sviečočiek, ktoré v nás neustále horia. Obohacujú nás, robia lepšími... alebo aspoň chápavejšími?
Komentáre
dnes sviatočný je deň
chvíľa rozmýšľania nad márnosťou sveta..
márnosť náhlenia.."hrabania" matérie..
len s pokojom v duši únosne sa žije..
kým sme TU-želám svetu:
menej bolesti..viacej radosti..
a predkom úcty a vdˇaky..
kým sme TU..
život je už taký..
Viac radosti,