Ani neviem ako, ale keď som bez chlapa, tak sa mi darí... Dokonca aj moji rodičia začali byť na mňa hrdí. Alebo, lepšie povedané, boli aspoň chvíľu na mňa hrdí. Zvládať tri roboty nie je med lízať. Dnes som zjedla jednu cesnačku a tri chlebíky (aj z dôvodu nedostatku financií). Žiadne chutné preso sa dnes nekonalo, iba neska s mliekom a cukrom.

Zvláštne, že v utorok v noci si po dlhom čase nedávam do nosa niekde vonku. Ale je príjemné si oddýchnuť od pocitu tvrdnutia pečienky alebo údenia v cigaretovom dyme. Namiesto techna oddychujem pri pokojnej hudbe a snažím uspať svoje telo zvyknuté v tento deň veľa nespať. Okrem môjho malého-veľkého problému na čele, nedostatku pohybu, prachov, techna a pracovnej vyťaženosti, som zistila, že mi niekto z mojej bunky ukradol toaleťák! :D Niekedy je to vážny problém, keď nie je na blízku. U mňa to síce až taký problém nebol, ale bol to vrchol dnešného nezdaru. Čo už... Nejako bolo, nejako bude. Musí byť.

Coco Chanel všetko zvládla. Mala veľmi dobrú teóriu: "Pokiaľ viete, že drvivá väčšina mužov sa správa ako deti, viete všetko." alebo "Každá žena by sa mala ráno obliecť tak, akoby v ten deň mala stretnúť svoju veľkú lásku." či "My ženy potrebujeme krásu, aby nás muži milovali, a hlúposť, aby sme milovali mužov." Keď sa jej nedarilo, otriasla sa a šla ďalej. Okrem toho, že bola trefná, tipná a nadčasová v móde a názoroch, patrí jej moja veľká vďaka hlavne za nohavice a krátky účes. No to, že mám strih ako Coco som si uvedomila len nedávno. Hm, ale ona mala vraj pletky s Picassom. To ja, chvalabohu, nestíham. Sorry, Picasso! Maybe in the following life. Či? Excuse-moi monsieur, you can fuck off!

BTW: je o 5 minút 2:00 a pod mojím oknom sa masovo spieva: "Horááááááááááár na ňuuuuu mieriiiiiiiiii, že siiiiiii ju zaaaaaaastreliiiiiiii..." Asi nová intráková hymna.