Na úvod k samotnej právnej záväznosti referenda. Richard Sulík tvrdí, že „Výsledky referenda sú záväzné a musia byť prijaté ako zákon. To hovorí Ústava v článku 98.“ Táto hlava (v bode b) však hovorí: „Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“

           Teda ich vyhlási v Zbierke zákonov (rovnako ako sa v Zbierke zákonov vyhlasuje aj samotné rozhodnutie prezidenta o vyhlásení referenda). Teda výsledky referenda nie sú PRIJATÉ ale VYHLÁSENÉ, čo je rozdiel. Ak samotná právna záväznosť je otázna (čo bola veľká diskusia aj pred referendom o predčasných voľbách), ak by sme brali do úvahy silu politickej záväznosti problémom sa stáva samotná vykonateľnosť. Občania v referende totiž majú právo udeliť poslancom príkaz (minimálne politický), aby ich vôľu pretavili do konkrétnej formy. Ústava však nerieši ako a kedy tak majú urobiť. A nestanovuje ani žiadne sankcie pre prípad, keď sa rozhodnú vôľu občanov ignorovať.  V roku 2004 sa k tomu vyjadril aj vtedajší predseda Ústavného súdu Ján Mazák, podľa ktorého má referendum iba konzultatívny charakter.  

         Ďalej Sulík hovorí: „Poznám aj námietky našich kritikov, hlavná z nich je, že nepríde dostatok ľudí k hlasovaniu. Práve preto sa budeme snažiť, aby sa referendum konalo v deň volieb a vtedy sa vo volebných miestnostiach bude tak či tak nachádzať dostatok voličov. Vtedy aj nebude referendum stáť 10 miliónov Euro, ale oveľa menej, lebo štát musí tak či tak otvoriť volebné miestnosti a zaplatiť ľudí.“

          Odhliadnúc od toho, že viac ako 50% účasť na referende je skôr sci-fi( jediné referendum, ktoré sa konalo paralelne s voľbami do NR SR bolo v roku 1998 a zúčastnilo sa ho 44% voličov, vtedy však bola účasť na voľbách viac ako 84%), s tým zaplatením ľudí je to trochu inak. Referendum by bolo paralelne s voľbami do NR SR a teda by samozrejme museli byť aj odlišné volebné komisie, teda na tých ľuďoch by sa veľmi neušetrilo (možno na šoféroch, policajtoch ale nie na samotných členov komisií). Ale určite by to bolo lacnejšie ako keby sa referendum konalo v iný deň.

Prejdem k otázkam, ktoré by malo referendum riešiť.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov

         Presunutie financovania občanmi z priamej na nepriamu (dane) formu je agenda, ktorú v súčasnosti presadzuje aj SDKÚ-DS. V princípe je pravda, že najnovšia novela zákona núti platiť poplatky aj ľudí, ktorí nemajú televízny prijímač (nie je ich veľa, ale napríklad ja osobne k ním patrím). Schválením tohto návrhu by STV a SRo neboli financované občanmi priamo ale nepriamo a politici by ich neriadili nepriamo (cez Radu) ale priamo (cez štátny rozpočet). V zmysle kvality a samotnej podstaty existencie STV a SRo by to nebol žiaden krok vpred. Viac sa mi pozdáva Sulíkova poznámka v blogu: „Určite chceme zrušiť koncesionárske poplatky, ale medzičasom by neuškodilo zrušiť celú STV.“  Za to by som hlasoval všetkými desiatimi (a pridal by som k tomu minimálne aj TASR).

Obmedzenie poslaneckej imunity v oblasti priestupkov

         Na stránke o referende bije do očí veta: „Vadí Vám, keď naši poslanci jazdia opití?“ Komu by to (okrem Cupera, Duraja a pod.) nevadilo? Problém je ten, že v súčasnosti je v druhom kole návrh novely zákona od koaličných poslancov (teda je veľká pravdepodobnosť, že prejde), ktorý by mal práve alkohol za volantom u poslancov riešiť a zúžiť im imunitu. Samozrejme aktivita na zrušenie imunity na VŠETKY priestupky poslancov je chvályhodný, bude však asi potrebné vymyslieť nové heslo (ak novela prejde).

Doplnenie: Predmetný návrh prešiel 17.2.2009 aj tretím kolom hlasovania v NR SR.

Zníženie počtu poslancov na 100 

Tu sa už jedná o zmenu Ústavy SR, teda je potrebných minimálne 90 hlasov všetkých poslancov. Áno, ušetrili by sa nejaké peniaze za platy, asistentov a kancelárie, väčšie peniaze by sa však ušetrili napríklad zrušením Krajských školských úradov, preto táto agenda veľmi smrdí populizmom.

Stanovenie maximálnych cien vládnych limuzín

Podľa Ústavy SR „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ Či je daná otázka dôležitou z hľadiska verejného záujmu je veľmi otázne, podobné veci sa v praxi riešia vyhláškami a nie zákonom. Opäť tu smrdí populizmus. Čo tak otázka „Ste za prijatie ústavného zákona o vyrovnanom štátnom rozpočte?“

Voľby cez internet

Zaujímavá myšlienka (realizovaná napríklad v Estónsku a na lokálnej úrovni napr. v Írsku), prečo sa však má jednať iba o voľby do NR SR a Europarlamentu? Teda o voľby, kde je možné si vybaviť voličský preukaz (na rozdiel od komunálnych volieb). Z akého dôvodu by sa nejednalo o všetky voľby? Alebo o komunálnu politiku nemá Sulík záujem? Samotné argumenty sú tiež dosť zmätočné. Možnosť voľby cez internet a následne anulovanie ďalšou voľbou vo volebnej miestnosti môže spôsobiť akurát tak chaos. Každopádne sa jedná o zaujímavý návrh.

Zmena v tlačovom zákone

Na úvod- súčasný tlačový zákon je veľmi zlý, preto akákoľvek zmena k lepšiemu bude pozitívna. Avšak k otázke: „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ Treba upraviť právo na odpoveď a nie ho úplne zrušiť, politici musia mať v prípade napr. hanobenia tiež právo na odpoveď.

Teší ma úprimnosť a priamosť pána Sulíka, ktorý hovorí, že "Prvý cieľ je zviditeľniť novovznikajúcu stranu, ktorá chce byť 2010 v parlamente a 2014 vo vláde". Prioritou tejto aktivity bude skutočne hlavne zviditeľnenie SaS. Zaujímavý návrh na referendum priniesla vlani aj stava DaV, zapadol však prachom. Tak ako samotná strana Demokrati a Vlastenci (DaV).  Sulíka zatiaľ tento osud nečaká.