Svet stojí. Nádherné vzduchoprázdno...a je také neznesiteľné......

Stačí zasvietiť iné svetlo.....trochu príjemnejšie je stále nádherné vákuum.

Možno preto som si myslela že nepotrebujem hudbu. Možno nepotrebujem...

A možno áno...    zistím to, keď sa svet pohne do ďalšej „sterilnej“ nádoby, v ktorej sú aj tak pozostatky baktérií. Čo je v poriadku, len keby sa netvárila že je čistá.

A vlastne je. Ak tam je vákuum nedá sa, nie je čo dýchať, nie je tam nijaký človek- úplne čisto a prázdno...           nič.

Zase sa spochybním: ...človek sa môže ocitnúť „uprostred“. Napríklad- „človek vo vesmíre.“ Nepoznám sa, no chcem si o sebe myslieť, že si myslím, že všetko je možné.

Takže svet stojí a ja som nikde. To len teraz a pre mňa. Zase sa pohne- ako vždy:) do priestoru ktorí si vytvorím(e).....len tomu uveriť.