Politici ovplyvňujú život každého z nás. Prostriedkom im je politický systém, predovšetkým parlament, vláda a ďalšie výkonné orgány (polícia, daňová správa, ostatné úrady). K moci sa dostávajú a udržiavajú si ju vo veľkej miere prostredníctvom  osobnej popularity a popularity svojej politickej strany. 

    Na podporu popularity  využívajú politici predovšetkým prostriedky masovej komunikácie (televízia, rozhlas, noviny). Tieto prostriedky majú však slúžiť predovšetkým verejnosti, ktorá z nich získava potrebné informácie. Problém je v tom, že informácie od politikov nie sú dostatočne objektívne a kvalifikované informácie o politike a politikoch.

    Myslím si, že verejnosť má právo vyžadovať politické informácie od odborníkov - nepolitikov, kvalifikovaných  právnikov, ekonómov, psychológov a predstaviteľov iných profesií, ktorých odborná stránka by mala byť súčasťou rozhodovacie procesu alebo súčasťou jeho hodnotenia. Novinári by mali tieto informácie verejnosti sprostredkúvať a dávať pri tom čo najmenej priestoru politikom. Oni majú moc, nemali by mať aj prvé slovo v médiách.

    Čítal som vyjadrenie šéfredaktora akýchsi britských novín o tom, že do týchto novín môžu politici písať len do listárne. V našich krajinách sa to žiaľ nenosí. Politici dostávajú obrovský priestor na to aby obhajovali to čo urobili alebo urobia a propagovali sa. Programy "Čo vy na to pán predseda vlády?" patria morálne do minulosti. Krátky kritický komentár odborníka, ktorý  "vidí do problému" je hodnotnejší než zúfalý monológ alebo dvojhodinová hádka dvoch politikov. To, že jeden je člen vlády a minister a druhý  predstaviteľ opozície a "tieňový minister" ich múdrejšími neurobí. Politické víťazstvo jednej strany nemusí nevyhnutne znamenať hlúposť druhej. Odbornosť politika tiež nezaručuje, že jeho pôsobenie bude pozitívne. Odbornosť býva pri politickom zápase obetovaná hneď  za morálkou.

    Vždy ma naštve, ak politik dostane priestor v médiách, ktorý by inak mohol byť zaplnený kritickou analýzou toho čo tam dotyčný propaguje. Škoda, že neexistujú stranícke noviny. Úvodník by napísal stranícky hovorca, hlavný článok predseda, komentáre o ťažiskových problémoch v hlavných oblastiach (vnútorná a zahraničná politika,ekonomika,kultúra,spoločnosť) podpredsedovia, čiastkové články predsedovia regionálnych organizácií, prípadne zaslúžilí  členovia a za  detský kútik by zodpovedala mládežnícka stranícka organizácia. Po vytlačení by noviny mohli ísť rovno do zberu starého papiera. A v normálnych novinách pre verejnosť by zostalo dosť miesta písať o schopnostiach predstaviteľov tejto strany.  

    Už som si myslel, že české noviny Mladá fronta dnes tiež pozabudli na svoje kritické poslanie. Vo vydaní z  12. 5. 2005 si môžeme prečítať článok predsedu Občianskej demokratickej strany (ODS) Mirka Topolánka "Na poručnictví sme citliví". Principiálne by nad takýmto článkom mala byť poznámka "Inzercia". Článok je zvláštny tým, že p. predseda sa podpísal pod spojenia  typu "demokratická tržní společnost", "nejlepší prevencií válek je svobodná demokratická společnost, kde xenofobní a nacionalistické nálady nahradí volná soutěž svobodných podnikavých občanu bez rozdílu národnosti" a rôzne iné popletence pojmov a nepresvedčivé zjednodušené teórie.   V danom prípade MF Dnes zrejme dala pri publikovaní  namiesto psychologického rozboru Topolánkovej nevzdelanej osobnosti prednosť  publikovaniu priamo študijného materiálu. Ej veru nie vždy sa oplatí pchať sa do médií. -ban-