Deň, keď sedím vedľa TEBA,

 A všetko je len tak, ako má byť.

 V tichu tlkotu zvonov,

Tých, čo sedia vzadu.

Deň, keď sa duša rozlieha v priestore,

 A dážď sa z nej učí.

Idem oproti najkrajším chvíľam,

Čo boli,

A stretnem mnohých svojich,

Nestretnutých...

Deň, keď nemusím robiť divy.

Myslia si, že je to len fatamorgána

Minutých slov.

A ja si spravím sviatok z krajca chleba...

Je to len deň...

Deň, keď sedím vedľa TEBA.