Keby záležalo na to, ako sa volá, tak by som tu dala aj jeho meno.

Určite si myslí, že som tu pre neho a že si môže oddýchnuť, keď mu zavolám alebo on mne, ale totálne nefeministická pravda je, že vlastne on je tu pre mňa. Vždy som to vedela oceniť. Aj vtedy, keď sa u mňa objavil, na prahu, na Veľkú noc.

V sobotu keď tak husto pršalo som mu zavolala. Prišiel a nebolo treba žiadnych slov. Preto by som možno niekedy uvažovala o manželstve alebo o nejakom inom spolužití. Netreba veľa slov. Človek vie, čo ten druhý potrebuje, stačí sa priblížiť, dotknúť sa tých správnych miest. Netreba sa naháňať, skúšať akrobatické kúsky. Mám rada, keď je to prirozdené. Žiadne prekračovania hraníc, iba príjemné chvíle.

Už aby znova začalo pršať...