Telá za nočných súmrakov sa znášajú na nebi. Ako hviezdičky žiaria tam v tme, tichu, láske.
Cítia jedno druhé. Nevedia či jedno sú či dvoje
Obklopújúc ich závoj vášne strhujúci nekonečným plameňom lásky.
Plamienok horí. Raz je vatra, raz je strnulý ohníček na nebeských cestách.
Dve telá, tesne vedľa seba hladia sa. Každučká časť je dobre známa im. Poznajú svoje zákony lásky.
Poznajú koniec...
Koniec? Ten úsek vyhradený ničote? Prázdnote a smútku?
Nie, to nechcú. Chcú seba, chcú svoje telá, chcú splynúť v náručí hviezd. Chcú sa nazvať telom. Chcú sa nazvať láskou.
Komentáre