Práve som strávila asi polhodinku listovaním v kuchárskej knihe. Keď jedlo nemôžem prijímať, tak sa na neho budem aspoň pozerať!  Bezpečne :) Keď ja sa už tak veľmi teším, na nové začiatky, na chuť jedla...

Dnes je "deň DRUHÝ" z troch dní pôstu na ktoré som sa odhodlala.  Hlavne zo zdravotného hľadiska (Vianočno-sviatočné obžerstvo) a možno aj z hľadiska "duchovného" ak to tak môžem vôbec nazvať. Proste ja a môj žalúdok sme sa zhodli, že by už stačilo. Telo potrebuje pauzu. Reštart. A nič nieje účinnejšie ako začať pôstom. Telo si oddýchne a človek otestuje svoju silnú vôľu a sebaovládanie.

A ten pocit! Keď človek prekoná prvotnú paniku, že jesť bude až o 3dni, nastupujúcu hneď v prvý deň bez jedla. Ten neskorší pocit ľahkosti a hlavne neprekonateľný pocit víťazstva nad sebou samým a ten fantastický moment keď "lehota" troch dní uplynie! Nastupuje úžasná radosť z toho, že to človek zvládol, že je niečo viac ako len pudmi ovládaná hmota, že on je ten kto má svoj život v rukách!

A hlavne ten najfantastickejší a najjedinečnejší  veľkolepý pocit z prvého jedla v ústach. Tie chute! Toľko potlačované a takmer zabudnuté pri spôsobe dnešného "moderného" stravovania, plného presladených, či presolených superkorenených vecí. A pritom v jednoduchosti je krása. Len na to človek zabudol...aj preto ten pôst. Znovuzrodenie chutí. Znovuzrodenie zdravia. Znovuzrodenie života.

Tak už len jeden deň! :)

P.S: prasiatku motivačnému som tiež naordinovala hladovku, takže žiadnu zárobkovú činnosť momentálne nevykonáva. Ale my to dobehneme (doslova). :)