i ked svieti slnko a teploty v zavetri sa vysplhaju na zavratnych 20 stupnov, pri mori zvycajne fuka nezny breeze.

Po ranajkach v anglickom style- pre mna veggie parky, sampinony, grilovane paradajky- sme sa vybrali na plaz. Najskor sme sa stverali hore kopcom dost strmym na vytravenie ranajok, po triezvom uvazeni som vymenila zabky za tenisky a pokracovali sme prechodom po vrcholku utesu. Samotny pohlad na lagunu vsak stal za to!

Tyrkysovo modra voda, naokolo ani nohy , krasny kontrast s morskymi cajkami, ktore skriekali ako posadnute.Prvotna uvaha rozprestriet osusku sa ukazala ako zbytocna, kedze kamienky boli krasne hladke a oble a dalo sa na nich lezat bez obav. Odmysliac si vietor, lahla som si na plaz a vystavila svoje oble tvary slnku.

Nadherne ich pohladzalo, hyckalo a rozmaznavalo svojimi neznymi dotykmi. Jedine, comu slnko a morska voda neprospievala boli moje vlasy. Pri sustavnom namacani sa zacali strapatiet na vsetky strany az sa stali nepredvidatelnymi. Nastastie,  morsky Tigrik sa vyjadril, ze nezavisiac od mojich sustavnych ponos, vyzeram "fabulous".

Lenive vlnky sa prevalovali k plazi- tie velke sa rozbijali o skaliska, ktore ochranovali moju malu zatoku. S prichodom obeda ludi pribudalo. Anglicke rodinky s detickami rozneho veku a pohlavia, potapaci v celooblekoch, rybari s udicami a skladacimi stolickami... Neskor sa po plazi rozliezla vona grilovaneho jedla a nastal cas obeda. Pootvarali sa piknikove kose a nastal ohnostroj farieb a zvukov. Aj vtaky si prisli na svoje- mohli pozbierat zvysky.

Vlak spat do reality odchadzal o pol deviatej vecer, musela som sa rozlucit s mojim kuskom raja.

Posledne svieze zmocenie sa v extrastudenej vode, posledne kamienky skoncili v mojich vreckach, posledne fotky, posledny krat mi vietor uchytil strapce na pareu. Odchadzali sme. Bolo mi svojim sposobom stastne-smutno. Stastna som bola z krasneho vikendu v este lepsej spolocnosti, stastny bol aj vyber miesta a pobrezia, stastne sa vydarilo aj pocasie. Smutne som musela pripustit, ze vikend ma len 48 hodin, smutne sa plaz nenachadza vo vnutrozemi, smutna je aj dazdiva realita.

Avsak nadherne spomienky podporene krasnymi fotkami mi zostanu navzdy.