original tohto clanku a vela dalsich aj s komentarmi najdete na www.swarovski-swarovski.blogspot.com 

prave som sa vratil z fitka, kde som ovracal volant stacionarneho bicykla.

nuz, prisli tazke casy. nic sa neda robit, sezona je za dverami, musel som si (znovu) vstupit do svedomia. som znovu tucny ako prasa a ruky mam tenke ako hajzlovy pavuk nohy. kedze som maximalista, inak zial neviem, bud zeriem od rana do vecera, alebo cvicim od rana do vecera- zalezi od rocneho obdobia. teraz prichadza to tazsie...

momentalne nenavidim kazdy stacionar a kazdu cinku v okoli 100 kilometrov.

strasne to boli. strasne...

nikdy som k nikomu nechoval zast, nikdy som nemal destruktivne sklony, ale dnes som si musel pri tom slapani do pedalov trosku pomoct.

predstavil som si chlapa, konkretneho, ze mu slapem na tu jeho sprostu hlavu, na ten jeho nehanebny alibizus. takychto ludi by som najradsej prefackal, nech sa preberu. slovo realita im nic nehovori...

na mieste, kde chodim pravidelne na obedy stretavam typka uz par rokov. ma asi 140 kg, nezmesti sa na stolicku, sedi na operadlach, taky ma siroky zadok. vazne, tentokrat neprehanam. je to mlady chalanisko, ziadna obstarozna obezita. na zaplakanie.

jasne, moze byt chory, alebo nieco podobne, ale on je chory maximalne na hlavu. teda uz teraz si to myslim...

sedim pri stole, predo mnou ubohy platok kuracieho masa na prirodno, 4x minikarotka, 10x hrasok, ziadna ryza, ziadne zemiaky. moje obedy na dalsich par mesiacov...

chlapik sedi pri vedlajsom stole s kolegami, pocuvam debatu, bavia sa prave o nadvahe. tento nas hrdina zahlasi, ze on za to nemoze, ze je lahko hovorit vsetkym, ked na neho chudacika sa hned nalepi vsetko co zje. ze ho to sice trapi, ale neda sa nic robit. aj by som ho polutoval, ale...

viete co ma kazdy den na obed?

polievku, k nej pecivo- celozrnne? nepozna, druhe jedlo taky isty platok masa ako ja, ale k tomu dva kopceky ryze a vedro hranoliek s tatarskou. dezert? nie je problem, dva veterniky sa usmievaju na malom tanieri. na pitie? mineralka? nezartujte. coca cola samozrejme. a dve horalky na cestu...

niekto ozaj nema kozku na tvari. zozerie to, co ja za tyzden, ale on za to nemoze, ako vyzera. to len my ostatni to mame lahke, ved genetika nepusti, vsak ano?

tak som dojedol svoje suche maso, po praci som odkracal do posilky, krivil som tam tvar 2 hodiny a prestavoval som si, ako tomu prasatu slapem pedalom do tvare. trosku mi to pomohlo.

myslel som na to, ako velmi nesebakriticki ludia dokazu byt, ako sami seba presvedcia, ze oni za nic nemozu. to vsetko genetika, osud, pocasie, cokolvek. banda mizerna vyhovaracska.

ludia, zobudte sa. berte veci tak ako su, priznajte si chyby a snazte sa ich napravit. to je prvy krok k uspechu.

kazdy si je strojcom svojho stastia. na 98% urcite. ziadne mam tazke kosti, ziadna genetika, ziadne neda sa. niekto to ma tazsie, niekto lahsie, ale jedno je iste. vsetko sa da, len treba chciet.

... a preto som teraz taky uboleny, hladny a nasraty.