Som ako púštny piesok,
stále niekam utekám.
Niekam od svojích lások,
priamou cestou ku hviezdam.
v nočnom šere púšte.
V kryospánku zaspávam,
po stlačení spúšte.
Svetlo v diaľke ostáva,
veď myšlienka je rýchla.
A to čo ma vždy zabáva,
je naivná ľudská pýcha.
Sladké tiene tajomstva,
zahrabané pieskom času.
Ako správa radostná,
na tvoj dotyk sa trasú.
Slnko v diaľke zapadá,
a púšť už nocou chladne.
Šakal sa tmou zakráda,
a znova vo tme mladne.
Som tu a opäť krásne mladý,
posilnený mocou noci.
Ten jemný dotyk chladný,
ma opäť vráti k moci.
Komentáre