Na Tomáša sa môžete vždy spoľahnúť. Vždy chodí do práce na čas, dokonca pár minút skôr. Nerád mešká. Zdá sa, že berie ohľady na druhých, aby ho nemuseli zbytočne čakať. V skutočnosti rád pozoruje ľudí, ktorí meškajú. Nemusí ani nič povedať. Stačí ten jeho arogantný úškrn. Zaznačí meškanie do dochádzkového hárku.

Je veľmi šetrný. V reštaurácií vždy vyberá veľmi dlho. Tvrdí, že to preto, lebo ešte nevie, na čo má chuť. Ale ja viem, že v mysli prepočítava hmotnosť jedla s jeho cenou. Zostaví si rebríček podľa akejsi „jednotkovej ceny“, zváži ďalšie premenné ako pravdepodobná čerstvosť, náročnosť prípravy a pod. Pomer cena/výkon je dôležitý – nebude predsa platiť za tovar, ktorý nie je hodný príslušného finančného ohodnotenia.

Triedi odpad. Plasty medzi plasty, papier do zberu alebo deckám do školskej súťaže, biologický odpad ako kompost do záhrady. Tomáš nemá ekologické cítenie. Vyžaduje, aby bol náš odpad triedený, pretože sa tým zníži hmotnosť odvážaného odpadu. Znížia sa náklady. A tiež si myslí, že ma tým zamestná. V jeho očiach aj tak celé dni nič nerobím. Tak mi vymyslel túto bohumilú činnosť.

Tomáš sleduje dátum spotreby všetkých výrobkov. Doma, aj v každom obchode s potravinami. Občas zmizne medzi mliečne výrobky alebo balené pečivo. Tvári sa, že na niečo zabudol. V skutočnosti - tak ako malé deti hľadajú štvorlístok v ďateline – tak on hľadá výrobky po expirácii. Ak sa šťastie usmeje, dá si zavolať vedúceho, zistí, kto je zodpovedný za danú sekciu. Ani jeden z nich na môjho muža už nezabudne. Ale pre istotu sa ešte zastaví na informáciách a podá písomnú sťažnosť. Nezaujíma ho zdravie spoluobčanov. Nikdy nerobí nič, z čoho by nemal osobné výhody alebo pôžitok. Do hypermarketov chodí s naozajstným pôžitkom.

Doma preskúma chladničku, špajzu, mrazničku. Napríklad jódovaná soľ vydrží 24 mesiacov. Potraviny, ktorým sa blíži dátum spotreby mi vyznačí červenou fixkou na dverách. Nalepil mi tam bielu zotierateľnú fóliu, aké bývajú vo vysokoškolských učebniach. Ženám treba dávať iba stručné a jasné pokyny, aby ich pochopili. Následne tie pokyny treba zapísať na viditeľné miesto, najlepšie na dvere od kuchyne. A napokon skontrolovať. Je utrpením mať hlúpu ženu. Stále jej treba niečo zapisovať, stále ju treba na niečo upozorňovať a nikdy nič neurobí tak, ako má byť.

Poslal ma pre nové fixky. Nechal ich v aute – v priehradke spolujazdca. Vyjdem von, prejdem cez trávnik a sadnem si do jeho auta. V priehradke sú moje fixky, papierové vreckovky, podľa abecedy zoradené CD Jhony Hallidaya. A cigarety. Davidoff Gold. Takže môj muž má nový pomer. Tomáš nefajčí a ja som prestala pred siedmymi rokmi. Mimochodom to bola jediná pozitívna vec, ku ktorej ma kedy prinútil. Určite je bruneta - je posadnutý tmavými vlasmi. Možno aj preto som sa dala odfarbiť. Zapálila som si v jeho aute. Nasávam ten lahodný dym do pľúc. Je to pôžitok. Aspoň že má dobrý vkus – chudera.