Keď sa v piatok 23. septembra 2011 na Valnom zhromaždení OSN postavil tvárou v tvár reprezentantom svetového spoločensta Palestínčan Abu Mazen, všetci v sále vedeli, že je to zástupca národa, ktorého príslušníkov - deti, ženy, starcov, mužov - môže okupant beztrestne biť, ponižovať, zatýkať a zabíjať. Vedeli to VŠETCI, vrátane delegácií USA a Izraela. Arabskej tlmočníčke, ktorá prekladala Mazenove slová do angličtiny, sa triasol hlas a miestami sa zdalo, že musela na chvíľu vypnúť mikrofón, aby nebolo počuť, že plače. Boli to emotívne minúty. Pred zrakmi celého svetového spoločenstva stál osamelo sivý nenápadný pán a pokojným hlasom sa prihovoril svetu v mene šiestich desaťročí koloniálnej beštiality, ktorej sú Palestínčania vo svojej krajine vystavení od čias masakry v Deir Jásin až po nedávny masaker v Gaze. Hovoril aj v mene tohto dieťaťa, aj týchto a tisícok ďalších. Pointu svojho príhovoru zhrnul Mazen do šiestich slov: Už dosť! Už dosť! Už dosť!

Palestína - okupovaný Západný breh. Židovskí koloniálni osadníci útočia na palestínsku ženu. Útočníci sú chránení okupačnou armádou a našimi politikmi.

Krátko po príhovore Abu Mazena vystúpil pred Valným zhromaždením OSN premiér Izraela Benjamin Netanjahu. Hneď prvá veta o tom, ako Izrael vystiera ruku k mieru od momentu svojho založenia (neplatnou rezolúciou OSN a terorizovaním domáceho obyvateľstva najmodernejšími zbraňami dotiahnutými z Európy a Ameriky) pred 63 rokmi, bola sprosté klamstvo. VŠETCI to vedeli, vrátane delegácií USA a Izraela.

Takto vyzerá na mape izraelské "vystieranie ruky k mieru"

"...A vystieram ruku k mieru znovu teraz," pokračoval Netanyahu. V čase, keď mu z papule vypadlo toto klamstvo, židovská armáda zabila na okupovanom Západnom brehu ďalšieho z desaťtisícok doteraz zavraždených Palestínčanov. Pretože "demonštroval". Znôšku Netanjahuových drzých klamstiev si môžu záujemcovia prečítať tu. Nájdu tam aj magické vymenovávanie ako z biblie - Tel Aviv, Jaffa, Haifa, Beer Sheva, aby sme nezabudli, že sa Netanjahu hlási k blábolivej kultúre, ktorá voľakedy dávno v snahe okopírovať egyptskú civilizáciu s jej presnými genealógiami napchala do svojej "svätej knihy" výmysly o svojich údajných vládcoch. Cargo kult.

Izrael zvoláva Bezpečnostnú radu OSN. Na izraelský tank na okupovanom Západnom brehu zaútočil palestínsky terorista, ktorý svojím činom zároveň poprel holokaust a neuznal Izrael ako "jewish homeland"

Netanjahu vyzeral na pódiu Valného zhromaždenia OSN ako psychopat, ktorý sa táraním pokúša zmeniť realitu. Bolo preto zaujímavé pozrieť sa, ako na jeho vystúpenie zareagovali izraelské média. Oplatilo sa. Vďaka Jerusalem Postu sa môžeme dozvedieť, ako nazývajú v Izraeli drzosť - nazývajú ju charizma. Takto totiž označili Netanjahovo vystúpenie. Že na rozdiel od Abu Mazena mal Netanyahu charizmu. Údajne k nej prispela aj skutočnosť, že pred valným zhromaždením vystúpil s fluentnou angličtinou. Ani muk o tom, že Netanyahu príliš na výber nemal. Abu Mazen totiž hovoril v jednom zo šiestich oficiálnych jazykov OSN, medzi ktoré ivrit nepatrí.

Palestínske deti čakajú na okupačnom checkpointe, aby mohli na svojom vlastnom území prejsť z domu do školy. Na Západnom brehu s veľkosťou Záhoria je takýchto armádnych checkpointov skoro 500.

Vráťme sa ešte j Netanjahuovmu prejavu. Je v ňom jedna pasáž, ktorá svojou drzosťou vyrazila dych aj ľuďom zvyknutým na jeho klamstvá a prekrúcanie reality. Tá pasáž znela: "Vo svojej pracovni v Jeruzaleme mám jednu starú pečať. Je to prsteň židovského oficiála z biblických čias. Pečať bola nájdená hneď pri Západnom múre a je datovaná 2700 rokov dozadu do čias kráľa Hezekia. Na prsteni je vyryté meno oficiála v hebrejčine. Jeho meno bolo Netanjahu. To je moje priezvisko."

Nie. Skutočné priezvisko tohto súčasného Netanjahua je Mileikowsky. Jeho otec Benzion Mileikowsky bol poľský žid, ktorý začal podpisovať svoje články do extrémistického sionistického plátku (britská mandátna správa ho pre extrémizmus zakázala) menom Netanjahu. A tak sa z východoeurópskeho ideológia "Veľkého Izraela" a sekretára Leva Žabotinského stal Netanjahu.  Ten východoeurópsky klamársky chrapúň, ktorý stál 23. septembra 2011 pred Valným zhromaždením OSN a vysmieval sa celej histórii aj celému svetu, sa neostýchal verejne si privlastniť niečo, čo mu nikdy nepatrilo. Mimochodom, matka Benjamina Mileikowskeho - manželka Benziona Mileikowského a oddaná koloniálna sionistka - si zmenila aj krstné meno. Kolonizovať Palestínu prišla z Ameriky - obdobne ako Golda Meyrová, alias Mabovičová a do Ameriky jej predkovia prišli z nemenovanej východoeurópskej krajiny. Mená si istotne menili viackrát, podľa potreby.

Od roku 1948, keď ich OSN vytvorené víťazmi vojny okradlo o vlasť, sa Palestínčania veľa naučili. Jedno sa však nikdy nenaučia - tárať tak odpudivo ako ich okupanti. Pretože to tárajstvo je dané geneticky - a Palestínčania nemajú s východoeurópskymi aškenázskymi okupantmi našťastie geneticky spoločné ani ň.

Kľúč od svojho domu, ktorý jej v roku 1948 ukradli židovskí kolonizátori. Vystierajúci ruku k mieru, samozrejme.