Ja som veľký bojovník proti násiliu, ale dnes som mala nesmiernu chuť vystúpiť z auta a fyzicky inzultovať jednu slečnu s batohom.... a bola by som rýchlejšia, ako dotyčná, kým sa tým svojim pomaličkým krokom láskavo prešuchtala po prechode.

Každý z nás je aj chodec. Aj ja, a nemám problém s tým, že by mi autá na priechode nezastavili. Zastavia, hodím vďačný hólyvúdsky úsmev a svižným krokom, opakujem SVIŽNÝM, prejdem cez priechod pre chodcov.

Aj zastavujem svoje auto pred priechodom, zvlášť, keď sú tam deti alebo starkí, v prípade nevľúdneho počasia komukoľvek.

Dnes vozidlo predo mnou zastalo slečne s batohom na chrbte. Zrejme študentka. A všetci vo vozidlách sme vyvalili buľvy s pootvorenými ústami a pravdepodobne  chuť slečne jednu uvaliť som nemala len ja. Už som videla slimáky rôzneho druhu, ale takúto lemru lemravú ešte nie. Prešuchtala sa ako hnida a pokračovala rovnakým tempom po chodníku. Nebola chorá, lebo viem, že aj starí ľudia, či chorí ľudia sa snažia. Ona sa nesnažila, ona sa lemrila... Keby  mala aspoň pôvabnú nežnú chôdzu, že by sa muži pokochali. Nič. Bolo to hrozné. Odrážalo to celé jej lemravé vnútro. Toto by nemali pokutovať, na toto by malo byť rovno doživotie!

Krásny svižný deň vám praje Mata Hari....