Zotmelo sa mi pred ocami a hlava mi padla do (nastastie) pripravenych ruk.
Nikto z kolegov si to nevsimol.

Po nejakych dvoch minutach (?) sa preberam s hlavou v dlaniach. Kolega sa mi smeje, ze som si hodil slusneho obedneho slofika. Vraj som spal 35 minut.

Za 2 minuty, ktore som prezil v bezvedomi som zlomil pancierovy kruh a preletel moznostami mojho zivota.
Asi to tak malo byt. Mam totiz uz len niekolko hodin.
Umieram.

Je tolko veci, ktore este chcete urobit kym umriete.
Rozlucit sa.
Zavolat domov, mame a otcovi, brachovi a najlepsiemu kamaratovi.
Par minut ich presviedcat, ze si nerobite srandu. Potom pocut ich zdesenie, ich plac.

Napisat akusi zavet, ci skor list na rozlucku.
Mlady clovek nad takymito vecami nepremysla, nema to pripravene.
A aj tak po nom nema kto dedit...

Napisat hromadny e-mail vsetkym ludom v adresari.
Napisat SMS spravy tym, ktori e-mail nemaju.

Zavolat do poistovne.
Uistit sa, ze pripoistenie, ktore rocne platite, zahrna prevoz vaseho tela do rodnej krajiny.

Previest vsetky peniaze z vasich uctov na ucty rodiny, znamych.

Napisat brachovi hesla do vsetkych svojich e-mailovych a inych kont.
Este neviete kedy ani kde sa bude konat vas pohreb.
Tato informacia este neexistuje.

Pomodlit sa.
Aj ateisti sa modlia predtym nez umru.
Neverite? Presvedcite sa..

Premysliet si kde chcete umriet.
Ked mate len par hodin a ste par hodin vzdialeny od domu, nemate moc na vyber.
Umriete v praci. Su tam aspon ludia, co vam prvy krat za 3 mesiace prejavia trochu citu.

Posledny krat vyprazdnit mechur a creva, nech je s vami menej roboty.

Zavriet oci. Lahnut si na pracovny stol, alebo na zem.
Este niekolko minut. Vsade hrobove ticho, radio prestalo hrat.
Niekto ho vypol.
Zaluzie je zatiahnute. Auta popod okna chodia akosi pomenej...
Kolegovia si myslia, ze ste sa zblaznili.
Je vam to jedno.

Postavite sa, sadnete za pocitac, zadate meno a heslo do svojho blogu.
Napisete poslednych 15 paragrafov.
Rozlucite sa.

Zbohom.
Ci skor dovidenia :-)(-: