Ajaj, už je to tu zas! Prečo toto musím pravidelne prežívať? Vždy, keď je plný na prasknutie, nenechá ma na pokoji! Vôbec sa pri ňom nevyspím! Celú noc sa len vrtím a som z tej divočiny v posteli už taká unavená, že si cez deň podopieram viečka zápalkami. Aspoň keby sa na mne vybúril za jednu noc, ale on mi nedá pokoj a nedá mi spať aj tri noci po sebe! Vtedy som už strašne nervózna z únavy, gule vtedy nechcem ani vidieť, vôbec žiadne. A vravím si, aký by bol pekný svet bez gulí.

   Ale keď prejde to obdobie únavy z nevyspatosti a on už nie je taký plný, potom si užívam jeho prítomnosť. Milujem sa naňho len tak pozerať, usmievam sa naňho a nemôžem z neho oči odtrhnúť. Naozaj! Večery takto strávené s ním mi dodávajú psychickú energiu, svet sa mi zdá krajší a aj spánok mi prichádza ľahšie na oči. Cítim sa pri ňom tak romanticky, ako uväznená princezná v najvyššej veži hradu a on sa ku mne vyšplhá až nahor, úplne hore.

   Ale čo je hlavné – vyspím sa pri ňom do ružova. Okrem tých troch prekliatych dní, keď je plný a vtedy sa s ním nedá vydržať! Ale to asi nebude len môj údel, myslím si, že takéto pocity prežívam nielen ja...

   ... tak sa chcem spýtať, ako to je s vami? Nechá vás spať, keď je plný? Alebo dobiedza a svojimi lúčmi prežiari celú spálňu? Pozrite sa dnes večer hore na oblohu – dnes je plný, taký plný, že už plnší ani nemôže byť. Taký je spln, jedna veľká plná guľa. A ja musím prežiť tie tri dni bez poriadneho spánku, kým z neho kúsok neubudne. ((-: