Kráľa Mateja nazýval ľud Spravodlivý.

Rád prichádzal na Bratislavský hrad, aby si tu oddýchol

alebo zapoľoval v okolitých lesoch.

 

Raz si pozval kráľ Matej do Bratislavy mnoho hostí, samých šľachticov z okolitých kúrií a kaštielov. Večer usporiadal kráľ hostinu s dobrým jedlom a vínom, o akej sa panstvu  ani nesnívalo. Keď už bolo panstvo v najlepšom a vínko stúplo do urodzených hláv, vtedy vstal pán kráľ a takto sa prihovoril hosťom:

 

- Moji milí, dobre sa vyspite, lebo ráno vás čaká veľké prekvapenie.

Zvýskli urodzené panie, aj páni začali ujúkať a začali sa vypytovať:

- Akéže prekvapenie, Vaša jasnosť?

 

Kráľ sa usmial pod fúzy, a len toľko prezradil, že v dedine s najlepšími vinicami, čo sa volá Račišdorf, sú hody.

 

To vám bolo radosti! 

 

Mnohí ani nevedeli zaspať od zvedavosti.

Iným sa zase prisnilo, že pijú najlepší vínny mok.

Takto si predstavovali prisľúbené prekvapenie.

 

Prišlo ráno a na nádvorí Bratislavského hradu bol veľkých ruch.

Keď prišiel kráľ Matej, všetci ho už netrpezlivo čakali. O chvíľu sa pohol koč za kočom, cesta bola nedlhá, a predsa sa im zdalo, že pridlho trvala, lebo nevedeli sa už dočkať.

 

A zrazu je tu Račišdorf, pred kostolom čakala sprievod kapela, ale aj hradná stráž, ktorá zaujala také postavenie, aby sa ani jednému  z urodzených pánov nič zlého neprihodilo.

 

A teraz to prekvapenie! Kdeže je?

 

Odrazu len zbrojnoši každému pánovi aj každej panej dali do ruky motyku.

Tiež i kráľ Matej pochytil motyku, vyhodil si ju na plece a zavelil:

 

- Milí moji hostia, nože vykročte za mnou. A len smelo! 

To ste mali vidieť tie tváre a oči! Toto že je prekvapenie? A že vraj hody?

 

- Nuž hody sú všelijaké, - smeje sa kráľ Matej a ešte rezkejšie vykračuje do viníc.

A páni šľachtici, či sa im chcelo a či nie museli za ním.

 

Prišlo panstvo na širokú vinicu, ktorá sa za slnkom uberala do vŕšku. Už teraz boli mnohí spotení. A kráľ Matej hneď a zaraz hybaj do roboty. Motykou narábal, ako keby to bolo chleba jesť. Páni sa najprv len prizerali, a potom jeden po druhom sa pustili do roboty. No to ešte vinice nad Račišdorfom nezažili, aby ich obrábali takí urodzení kopáči a v takých parádnych krinolínach. Keď niektorí postávali, najmä tí s väčšími bruškami, kráľ Matej ich upozorňoval:

 

- Nepostávajte, hostia moji, len sa do roboty!

- Keď som včera videl, ako vám chutí zlaté víno, rozhodol som sa ukázať vám aj jeho druhú chuť. Aby ste vedeli, ako sa ono v potu tvári dorába, a aby ste si vážili prácu svojich poddaných, páni moji.

 

Keď už slnko zastalo nad ich hlavami, vystrel sa kráľ, aj on si zotrel pot z čela a povedal:

 

- Z tohto viniča, ktoré okopalo najvyššie panstvo so svojim kráľom, určite bude dobré víno. Oddýchnite si, a potom opravdu ideme hodovať.

 

Z tohto plynie poučenie :

 

Na tieto račišdorfské hody ani jeden z nich nezabudol po celý život.