najskôr ucítila’s príliv

mojich slaných slov

potom s rukou na čele

odpovedala’s mi vrelo

na otázku

prečo kvety kvitnú a ľudia starnú?

cítila ’s ten nezmysel

že môj dobrý úmysel

ešte nik tak nemyslel

položil som otázku

ty ruku na klín

a ja ako Sládek

vystrúhal som grimasu

privinul ťa kolo pásu

a za hlasu vodopádov

od únavy na zem spadol

to bola odpoveď

to bol záver spovede

potom si mi položila

otázku ty

prečo svetlo svieti a duša nie?

čakala si na odpoveď do rána

ja monológy chrápal som

sladko zaspala si

s rukou vo vlasoch

teraz sa pýtam ja vás

nie je hlúposť táto báseň?

odpovedzte si až vtedy

keď si prečítate vašu vlastnú!

Belo P. Kolenský