Videla som obraz.
On a ona.
On kričal, ona plakala.
On nadával, ona počúvala.
On sa zahnal, ona sa uhla.
On sklopil zrak, ona tiež.
On pozrel do jej očí, ona do jeho.
On sa usmial, ona tiež.
On ju objal, ona si to nechala.
On ju pobozkal, ona mu to vrátila.
On povedal, že už to nespraví, ona mu to verila.
On klamal, ona to vedela.
A predsa odpustila.
Ja sa pýtam prečo? Prečo?
Prečo sa stále trápiť? Keď viem, že zajtra sa to zopakuje?
Prečo odpúšťať, keď si to nezaslúži?
Prečo stále čakať, že sa to zmení?
Prečo?
Nie je lepšie sa rozlúčiť? Nie je lepšie sa netrápiť?
Život je príííliš krátky na to, aby sme si ho zbytočne sťažovali.
To viem...
Straty, rozchody, rozlúčky
03.07.2008 00:46:15
Komentáre
hmmmmmm
to bolo
to som videla
to je
hmm
moja....