Celý proces mal tvať 2 hodiny. Cestu do servisu som využil i k tomu, že hneď po návrate z Chorvátska som zistil, že pravé zadne koleso je bez vzduchu. A tak pondelkovú cestu do kancelárie som si spestril výmenou pneu. Keďže cestu do servisu som mal naplánovanú na utorok ráno, tak som splasklú gumu špeciálne neriešil a švacol som ju do kufra. V servise som sa dozvedel, že vzhľaom k tomu, že sa jedná o vysokorýchlostný index (žeby 270Km/h bola nejaká veľká rýchlosť? To asi ešte nepočuli o rýchlosti svetla, nehovoriac o tachyónoch) a teda to sa nelepí a musím si kúpiť gumu novú. Tak som si kúpil. Celková cena opravy s novou gumou sa teda dostala na niečo cez 13 tisíc korún. Koho by to nepotešilo...

Ale o inom som chcel. Keďže oprava mala zabrať 2 hodiny a cesta z Jarova na Barrandov je skoro hodinka a cesta späť je tiež skoro hodinka, tak mi prišlo efektívnejšie si sadnúť u nich k stolčeku, dať si tam čajík a zapnúť notebooka. Tak sa aj stalo. Pripojil som sa cez GPRS a robil rôzne veci. Ale tá rýchlosť, to bolo strašné... asi som už zhýčkaný, že doma mám 1mbit a v kancelárii 4mbit. Proste GPRS 4+2 nie je nič po čom moje srdce piští. Navyše keď som šiel do Chorvátska, tak som si zisťoval ceny. A 42 Kč za každých započatých 100kb je dosť paleta. Človek sa len pripojí, niekam pingne a už je 42 Kč u operátora. Brrr... To sa fakt neoplatí maily posielať, lebo minúta hovoru stojí 26 Kč. Takže som si do Chorvátska noťasa nebral. A nebudem ho ťahať ani na Korziku (to by som ho musel každý deň vláčiť na chrbte a to teda fakt nie).