Prostredníctvom internetu som si prezrel najčerstvejšiu fotogalériu mojej rodnej obci v ktorej som prežil svoje detstvo. V obci už nebývam takmer 39 rokov, ale pri prezeraní fotografii som sa v myšlienkach vrátil do čias môjho detstva, keď som v obci ako chlapec vyrastal.

  Tie  fotografie sú nádherné, hneď som si  v hlave premietol tie myšlienky, keď zimy boli v tých šesťdesiatych až sedemdesiatych rokoch stále také, že začínali takto zo snehom už počiatkom októbra a udržiavali sa so spomenutým snehom až do jari. Nie ako teraz, že sa to extrémne prelína: jeden mesiac záplavy a ďalší mesiac snehu do aleluja.

  No veľmi sa mi páčilo, že cesta v obci bola pekne vypluhovaná a páčila sa mi aj fotografia na ktorej občania nelenili a lopatami sneh odpratávali. (Samozrejme, že tým nechcem naznačiť, že by to občania mali robiť zadarmo, lebo na takéto práce by starosta obce  mal mať jednoznačne finančné prostriedky. Veď preto predsa platíme dane!). Možno si čitateľ pri čítaní môjho príspevku povie, že načo niečo také píšem a preto na vysvetlenie uvádzam, že niečo také vídať v Košiciach (v ktorých momentálne žijem), tak to je veľká zriedkavosť. Hlavne, že je mnoho nezamestnaných ľudí a aktivačných organizácii, ale sneh nemá kto odpratávať! Chodníky sú ešte na mnohých miestach zavalené  30 až 40 centimetrovým snehom, občania cez to chodia ako cez prekážkové dráhy a v ordináciách stále čím ďalej tým viac pribúda pacientov, hlavne tých v seniorskom veku, ktorí už predsa len majú trochu väčšie problémy udržať rovnováhu a to hlavne na šmykľavom teréne. Takže nieto sa čomu čudovať, že pribúda aj viac zlomenín na horných, ale aj dolných končatinách. A sú dokonca aj prípady, že u niektorých došlo aj k zlomeniu kĺbov.

  Ja doslova žasnem nad tým, že aj napriek tomu, že občania v poslednej dobe sú médiami často informovaní o tom ako môžu postupovať v takých prípadoch, keď si na takom teréne privodia úraz, ale žiaľ nikto to akosi nevie využiť, aby si od správcu ciest požadoval odškodné. (Darmo ten spôsob života počas totalitného režimu majú mnohí občania ešte stále v krvi a nevedia sa domáhať svojich práv. Ba dokonca sa dá tvrdiť, že sa ešte stále aj boja domáhať svojich práv.)

Ladislav  Serenča