... v škole sme na túto tému písali úvahu. Snažila som sa, no popísať, čo cítim, to nejde. Neviem, čo je priateľstvo, no cítim, čo to je. Lenže kým to, čo viete, popíšete, to čo cítite...to sa nedá vypovedať. To viem, pretože aj teraz som v blízkosti skutočného priateľa. Túto osobu by som nevymenila. Neviem, čo som robila predtým bez nej. Teraz je časťou mňa. Part of me...doslova a do písmena. Priateľstvo je naozaj viac ako láska, či poblúznenie. Silné priateľstvo, založené na úprimnosti je niečo ako nápis vytesaný do kameňa. Toho sa už proste nezbavíte, navždy je tu. Svoju "spriaznenú dušu" v láske...tú som nenašla, stačí mi to, čo mám :D a bohato, niečo také ani nechcem nájsť, viacsa mi páčia rozdieli. No puto priateľstva je pre mňa momentálne niečo viac než spriaznenosť. Niekedy vstanem už len preto, aby som videla priateľskú tvár. Poznáte to? Ja veľmi dobre, to ma totiž veľa krát poháńa vpred viac než čokoľvek.