Smiem klásť otázku jednu za druhou?

Smiem chcieť vedieť čo sa vraj nemá pýtať?

Som zvedavá, som prostoreká, som jednoduchá.

Chcela by som také odpovede.

Tak smiem?

Neodpovedáš, bojíš sa?

Skúsim prvú otázku.

Prečo sa smeješ?

Ešte som sa nespýtala a ty sa smeješ.

Som obyčajne zvedavá.

Tak sa pokúsme rozprávať.

Vravíš, že rozhovor nie sú otázky.

Tak ako sa rozprávať?

Nie, nie o počasí, to ma nebaví.

Chcem vedieť čo cítiš?

Vravíš, že cítiš vzduch, ale ja som nemyslela vôňu.

Nerozumieme si?

Veta, že sa neviem pýtať zabolí.

No i tak, strácam strach a dám druhú.

Chcem vedieť, prečo ma miluješ?

Tvoj úsmev a slovo - neviem -  to mi stačí.

To je správna odpoveď.

Netreba vedieť prečo, treba vedieť, že milujem.

Už sa nepýtam, už niet čas, bozk mi zavrel prúd myšlienok.

Teraz cítim, už bez otázky.

Odpoveď je dotyk a s dotykom vášeň.

Odpoveď je bozk a s bozkom neha.

Odpoveď je ty a ja.

Odpoveď je dvaja.