Láska ľudí je podľa mnohých básnikov a filozofov tajomnou a racionálne nevysvetliteľnou vlastnosťou človeka. Iste, každý chápe, že účelom lásky je splodenie potomkov, ale to nevysvetľuje celú hĺbku tých citov, toho prežívania zaľúbenia a lásky, ktoré je skutočne v prírode vzácne a zdá sa byť na púhe rozmnožovanie nadbytočným. Jedným z možných vysvetlení môže byť to náboženské, že je to dar od Boha, ktorémá rôzne teologicky zdôvodniteľné príčiny. Lenže pre ľudí, ktorí sú neveriaci, ostáva jediné - hľadať dôvody, ktoré viedli v priebehu evolúcie nášho druhu k takým vlastnostiam, ktoré by vysvetlili funkciu a povahu ľudskej romantickej lásky.

Na počiatku je MPI

Kľúčom k pochopeniu podstaty romantickej lásky je samozrejme nutnosť odovzdať vlastné gény do ďalších pokolení. V tom však nie je rozdiel medzi človekom a povedzme jeho najbližším príbiuzným - šimpanzom. Hoci aj iné živočíšne druhy vytvárajú párové väzby medzi samcom a samicou, tieto bývajú iba zriedka dlhodobé a obmedzujú sa hlavne na obdobie párenia. U človeka však párová väzba trvá neobyčajne dlho, často aj do smrti. Dôvodom je nutnosť dlhodobej starostlivosti o mláďatá.

Na rozdiel od iných druhov, ľudské mláďa sa rodí nedovivinuté. Je to zrejme hlavne preto, lebo naši prapredkovia zostúpili zo stromov do stepí, začali chodiť na zadných končatinách, čo si od samíc vyžaduje užšiu panvu, pričom hlava plodu mala naopak tendenciu získavať na objeme, aby bola schopná spracovať nárast sociálnych interakcií. O nedovivinuté mláďa sa treba dlhšie starať, a to už samotná matka nezvládne. Je nutná spolupráca otca.  V etológii sa to nazýva vysoká miera samčích rodičovských investícií (male parental investments, MPI), čo značí mieru "obete", ktorú musí samec budúcemu potomstvu obetovať.

Aby sme pochopili význam MPI pre výtváranie sexuálnych stratégií samcov a samíc pre zabezpečenie reprodukcie vlastných génov, musíme si uvedomiť, že samice u väčšiny cicavcov nesú podstatnú mieru investícií do potomstva. Z ich pohľadu nestačí iba vyprodukovať vajíčko, ale oplodnené vajíčko musia nosiť a živiť vo vlastnom tele a ani po pôrode ich investície nekončia. Okrem kojenia musia často mláďatá nejakú dobu živiť zozbieranou, alebo ulovenou potravou. Úloha samcov sa väčšinou obmedzuje na oplodnenie pokiaľ možno najvyššieho množstva samíc. Z toho u väčšiny druhov s nízkym MPI vyplývajú dve základné stratégie zabezpečenia rozmnoženia vlastných génov. U samcov ide o snahu oplodniť čo najviac samíc, čím zvyšujú pravdepodobnosť prežitia aspoň niekoľkých jedincov. Dá sa povedať, že u väčšiny druhov samci preferujú kvantitu. Samice naopak môžu mať iba obmedzený počet potomkov, preto z ich pohľadu nie je jedno, ktorý samec ich oplodní. Preto u samíc pozorujeme veľmi často snahu o starostlivý výber otca svojich potomkov. Samice musia preferovať kvalitu pred kvantitou, pretože ak sa nechajú oplodniť slabým samcom, je vysoká pravdepodobnosť, že aj potomstvo bude slabé a nezabezpečí prenos génov do ďalších generácií.

Pochopiteľne, samice nešpekulujú, nerobia nejaké racionálne zvažovania alebo niečo podobné. Prirodzený výber však zabezpečí, že gény, ktoré takéto správanie sa samíc vygenerujú majú viac potomkov, ako gény, ktoré generujú nevyberavé správanie sa. V dôsledku takéhoto správania sa samíc vidíme snahu samcov presvedčiť samice o vlastnom genofonde rôznymi rituálnymi prejavmi (súboje, tance, spevy), alebo vývojom väčšej muskulatúry. Výsledkom sú preteky v zbrojení, v ktorých na jednej strane narastá schopnosť samíc rozpoznať kvalitu samcov a na strane druhej schopnosť samcov predstierať svoje kvality. V období párenia preto narastajú pávom obrovské chvosty, jeleňom parohy a podobne.

Dvojaká stratégia samca Homo sapiens

Ako som uviedol, náš druh má vysoké MPI. Táto skutočnosť musela viesť ku zmene správania sa hlavne samcov - mužov. Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy. Pravdepodobne takéto správanie sa mužov umožnilo iný druh pretekov v zbrojení. Tým, že aj muži investovali do potomstva, ženy mohli neskôr opustiť mláďatá, a to zasa umožňovalo, aby sa rodili ešte menej vyvinuté deti, hlavne čo sa týka mozgu. To zasa umožnilo budovať zložitejšie sociálne interakcie, pretože mozog sa po narodení mohol formovať vplyvom prostredia dlhšie . Toto samozrejme zasa uprednosťňovalo samcov ochotných dlhšie investovať do mláďat a kolo zbrojenia sa otočilo o ďalšiu obrátku.

Na rozdiel od samcov s nízkym MPI, muži museli zmeniť stratégiu párenia sa. Už pre nich nie je nepodstatné s ktorou samicou sa pária, preto aj muži majú nejaké výberové kritériá pre samice. Na rozdiel od iných druhov, samci sapientov sú pri párení vyberavejší, pretože za život môžu (tak ako samice) stihnúť tiež iba obmedzený počet rodičovských projektov. Prestáva byť jedno, aký genofond má samica, s ktorou sa samec pári.

Na druhej strane však ostáva možnosť popri rodičovských projektoch investovať spermie aj do samíc, u ktorých samec nepredpokladá ďalšie rodičovské investície, pretože stále zostáva možnosť vysokej produkcie spermií, ktorá je energeticky oveľa menej náročná, ako vynosenie mláďaťa. Popri rodičovských projektoch teda môže byť viacero "bočných" aktivít.

Preferencie žien

V záujme žien je teda hľadať mužov, ktorí majú dostatočne dobrý genofond, alebo sú ochotní poskytnúť vysoké MPI. Najlepšie oboje súčasne. Ženy sú preto pri výbere partnera na dlhodobý vzťah génmi vystavané tak, aby zhodnocovali schopnosť mužov postarať sa o potomstvo. Pri rôznych výzkumoch sa ukázalo, že ženy rozlišujú typ muža pre dlhodobý a pre krátkodobý vzťah. Pre krátkodobý obyčajne uprednostňujú typických machov (dobré gény), no pre dlhodobý radšej citlivých, inteligentných a spoľahlivých mužov.

Rovnako dobre situovaní muži majú väčšie šance nájsť si partnerku ako tí chudobnejší. V dávnej evolučnej histórii síce bohatstvo neexistovalo, ale v tlupách našich predkov isto boli samci dominantnejší, ako tí menej dominantní. No a bohatsvto je úzko späté s mocou a dominanciou v prostredí. Preto fráza lásku si nekúpiš za peniaze platí iba obmedzene. Podľa rôznych prieskumov ženy bohatším mužom prepáčia viac nedostakov ako chudobnejším.

Preferencie mužov

Z pohľadu mužov je pre dlhodobý vzťah dôležité zdravie a plodnosť žien. Preto preferujú pri výbere také vonkajšie znaky, ktoré im napovedajú, že partnerka, ktorú si vybrali môže mať pokiaľ možno veľa spoločných potomkov (viac spoločných potomkov znamená celkove menej MPI, pretože časť týchto investícií sa prekrýva). Hlavným znakom je mladistvý zjav, pretože to značí dlhšie plodné obdobie. Veľké oči, malý nos, malé uši, pevné prsia, červené pery, pružná chôdza - to všetko sú znaky mladosti, na ktoré muži vizuálne reagujú. Pomer pása k bokom 0,75, schopnosť udržať si bohaté vlasy - to sú znaky  telesného zdravia a schopnosti plodiť. V podstate celý kozmetický a farmaceutický priemysel zameraný na ženy sa zameriava na vytvárania ilúzie mladosti a plodnosti do vysokého veku. Kedže samci hodnotia samice hlavne vizuálne, tak ilúzia je často postačujúca. Kým ženy sa pri výbere svojho partnera môžu obávať, že prídu o jeho inestície, muži sa naopak môžu obávať, že investovali do nesprávneho genofondu.

Ďalšou dôležitou preferenciou mužov je istota, že partnerka bude matkou potomstva, ktoré nesie iba jej a mužove gény. Zdá sa, že to je hlavný dôvod pre vyvinutie sa panenskej blany u samíc sapientov. Samica si môže byť svojimi génmi istá, samec nie. Možnosť deflorácie je dobrým prostriedkom pre zabezpečenie istôt pre samcov, a preto panenskosť je vysoko cenená vlastnosť u väčšiny kultúr na svete.

Láska

Myslím, že z uvedeného je jasné, že podstatou lásky je nutnosť vytvorenia spoločného projektu medzi mužom a ženou na reprodukciu a zachovanie potomstva. Prirodzený výber vybavil samcov a samice vzájomným zhodnocovacím mechanizmom, ktorý musí u oboch vytvoriť nielen dostatočnú emocionálnu väzbu k potomstvu, ale aj voči sebe. Emócie sú len vykonávatelia evolúcie. Ľudia k sebe cítia racionálne nezhodnotiteľný vzťah, založený na emóciích, ktoré sú produktami dlhého pôsobenia selekce v prospech najúspešnejších génov.. V našom druhu to museli byť také gény, ktoré uprednostnili vysoké MPI.

Pochopiteľne, dnes sa môže zdať, že ľudia predsa pri naväzovaní kontaktu nemyslia na deti. To je pravda. Treba si však uvedomiť, že evolúcia len veľmi zriedka uprednostní dlhodobé riešenia pred krátkodobými, opak je pravidlom. Samci a samice sú za párenie odmeňovaní sexuálnym uspokojením, nie radosťou z toho, že budú mať potomstvo. Preto motivácie k páreniu musia byť geneticky tak podmieňované, aby pri párení boli zastúpené dostatočne odmeňujúce emócie. Evolúcia nás vybavila hlavne k túžbe po párení, nie k túžbe po deťoch. Nemohla rátať s antikoncepciou. Párenie sa bez antikoncepcie vždy vedie k percentuálne významnému vzniku potomkov, preto akýkoľvek dlhodobý vzťah je podmienený dostatočne silnou emocionálnou odmenou. V prostredí antikoncepcie sa preto môže zdať, že vzťahy sú založené na iných, nevysvetliteľných princípoch, kedže navonok nevedú k plodeniu potomkov.

Madony a radodajky

Dvojaká reprodukčná stratégia mužov musí viesť aj k rozlišovaniu medzi ženami na tie, s ktorými je výhodné vytvoriť dlhodobé rodičovské projekty a na tie, do ktorých sa oplatí investovať iba spermie. Tento jav sa nazýva rozlišovanie žien na madony a radodajky a bol preukázaný  u väčšiny skúmaných kultúr. Madony sú ženy pre dlhodobé projekty a radodajky pre púhu investíciu spermií.

Obdobie zbližovania so ženou je vlastne obdobím rozhodovania sa, či je partnerka madona, alebo radodajka. Priebeh rozhodovania prebieha približne takto:  skúmaný objekt je po genetickej stránke vhodný pre MPI, preto je vhodné sa mu venovať. Ak má objekt rovnaký záujem, a napriek tomu odoláva pokusom o pohlavný styk, je vysoká pravdepodobnosť, že ide o madonu. Ak naopak je ochotná k rýchlemu pohlavnému styku - ide o radodajku, a tá môže byť aj v spoločnom projekte ochotnejšia aj k pohlavnému styku s inými mužmi. V tomto prípade je výhodné okamžité investovanie spermií.

Pochopiteľne - celý proces prebieha na podprahovej nevedomej úrovni, a podľa výsledku sa zdanlivo nepochopiteľne mení spočiatku vrúcny vzťah zaľúbenia na lásku, alebo rýchle ochladnutie. Pre mužov je výhodné, aby ženy rôzne rafinovaným spôsobom primäli k rýchlemu pohlavnému styku, a tak sa mohli ľahšie rozhodnúť medzi dvoma variantami. Takéto správanie vidíme veľmi často, muži skúšajú všelijaké "finty", aby presvedčili ženy, organizujú večierky s uvolňujúcimi drogami, alebo sa snažia nejakým rýchlym ohúrením (drahá večera) znížiť ostražitosť žien.

Boj pohlaví

Ako som už naznačil vyššie, vzťah lásky medzi mužom a ženou nie je tak idylický, ako by si ľudia radi predstavovali. Vyplýva to z rôznych cieľov a tomu zodpovedajúcich rozmnožovacích stratégií samcov a samíc nášho druhu. Prirodzený výber vedie gény k sebeckému správaniu sa (bližšie som o tom písal napríklad v článku Osudovosť), a teda k maximalizovaniu zisku v kalkulácii nákladov a ziskov v procese párenia sa. Každý je dizajnovaný tak, aby sa snažil o čo najväčší prospech pre joho gény, nie tak, aby bola dosiahnutá ideálna spoločnosť.

Muži musiaˇbyť dizajnovaný tak, aby boli schopní presvedčiť ženy o tom, že sú výhodnou partiou, a to aj vtedy, ak vopred nemajú záujem o rodičovský projekt, teda ak chcú zo ženy urobiť radodajku. Záujmom žien je pravý opak, preto musia byť dizajnované tak, aby boli schopné rozpoznať pretvárku. Preto existujú aj vo vzťahu pohlaví nášho druhu typické evolučné preteky v zbrojení. Prirodzený výber preferuje samcov, ktorí dokážu predstierať oddanosť a samice, ktoré dokážu odhlaiť predstieranie. Tak sa vyvinul celý arzenál citových vydieraní, manipulácií, vzdychov, uplácanie darčekmi, nevinného ostychu a vášnivých vyznaní lásky. Aby bol jedinec schopný niečo také urobiť, musí mať dostatočnú psychickú výbavu, ktorá musí byť podmienená geneticky. Ak chceme niekoho oklamať, najjednoduchšie to spravíme, ak svojej lži sami veríme. Preto je zaľúbenie stav, ktorý slúži na oklamanie oboch zúčastnených. Bolo už viac ráz dokázané, že vo fáze zaľúbenia klesá hodnotiaca schopnosť zaľúbencov. Je to stav, kedy je pri pohľade na vyvoleného partnera mozog zaplavovaný enormnou dávkou endorfínov, čím sa tento stav podobá drogovej stimulácii.  Ak aj muž vo svojom nevedomí ocenil partnerku ako radodajku, tak jeho oslabené a nadrogované vedomie prispieva k tomu, že sám verí prezentovanej hĺbke svojich citov.

Dvojaká podstata mužskej rozmnožovacej stratégie je prirodzeným základom mužskej nevery. Preto muži podľa mnohých výskumov výrazne častejšie vyhľadávajú mimomanželský styk, ako ženy. Bolo by však mylné sa nazdávať, že prírodný výber nepodporuje neveru žien. Pre ženskú neveru sa zväčša uvádzajú dva hlavné dôvody:

• vyťažovanie komodít a
• zasievanie pochybností.

Pod pojmom vyťažovanie komodít sa chápe snaha o získanie pokiaľ možno maxima zdrojov pre svojich potomkov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť ich prežitia. Toí v praxi, znač že ženy od svojich milencov môžu očakávať rôzne darčeky, alebo iné zdroje za svoju ochotu poskytnúť príležitosť na párenie.Teno jav nie je, ako by si snáď niekto myslel, prejavom pokazenej morálky Západu. Bol pozorovaný v mnohých kultúrach na Zemi. Niekde má dokonca ritualizovanú podobu.

Zasievanie pochybností je stratégia, ktorá pri ženskej promiskuite vedie u zúčastnených samcov k neistote, ktorý z potomkov je vlastne jeho, a preto je aspoň v malej miere ochotný prispieť nejakou komoditou na dieťa, ktoré môže niesť jeho gény. Niet zatiaľ priamych dôkazov pre túto stratégiu, ale rozhodne aspoň jeden nepriamy je dostatočný. Na rozdiel od iných opíc, na samiciach sapientov nevidno ovuláciu, takže samci nemôžu kontrolovať a strážiť samice v období ich plodnosti. Zároveň bolo dokázané, že v období ovulácie sa ženy správajú vyzývavejšie, častejšie navštevujú nočné kluby a tanečné zábavy, skrátka ochotnejšie vyhľadávajú príležitostný sex.

Dôsledkom oboch stratégií ženskej nevery je fakt, že podľa krvných skúšok v niektorých mestách je viac ako štvrtina detí splodená iným otcom, ako je legálny. U prírodných národov, kde ženu nechránia nijaké zákony býva síce tento pomer výrazne menší, ale nie zanedbateľný. Napokon mužská žiarlivosť je jasným dôkazom, že v našej evolučnej minulosti to musel byť tak frekventovaný jav, že sa vyvinula.

Žiarlivosť možno chápať ako stratégiu na udržanie vlastných investícií do partnerského projektu. Z dôvodu iných rozmnožovacích stratégií muža a ženy sú aj iné podoby žiarlivosti. Kedže ženám ide o udržanie MPI od mužov, ľahšie odpúšťajú neveru s pobehlicami, ako s madonami. Muži zasa musia chrániť svoje investície do vlastných génov, a kedže si nemôžu byť istí svojím potomstvom, tak neveru žien nesú oveľa ťažšie a pomer násilných trestných činov z dôvodu nevery hovorí jednoznačne v prospech mužov. Muži majú preto prirodzený sklom považovať ženy za svoj majetok, čo sa nezávisle prejavuje v navzájom veľmi odťažitých kultúrach.

Videli sme, že muži rozdeľujú ženy na madony a radodajky. Sú však ženy skutočne také? Môžeme povedať, že niektoré ženy majú prirodzený sklon byť madony a iné zasa  radodajky? Klasickým evolučne-genetickým výpočtom určitej modelovej situácie Richard Dawkins určil, že 5/6 žien bude zdržanlivých a 5/8 mužov bude verných. Ten istý stav v tejto modelovej situácii však nastane aj vtedy, ak ženy budú zdržanlivé v 5 zo 6 prípadov a muži budú verní v 5 z ôsmych prípadov. To značí, že evolúcia nás vybavila dostatočne pružným správaním sa, podľa okolností, aby sa ženy mohli rozhodnúť, či je pre ne v danej situácii výhodnejšie byť madonou, alebo radodajkou.

Civilizovaná opica

Základné motivácie, ktoré ovplyvňujú naše emócie v sexuálnm správaní boli nastavené v tzv prostredí evolučnej adaptácie (environment of evolutionary adaptation, EEA). Toto prostredie je pravdepodobne veľmi podobné prostrediu austrálskych domorodcov. Naši predkovia asi neustále putovali po savanách Afriky v malých, najviac stočlenných, skupinách. V tomto prostredí sa počas miliónov rokov vyvíjali vyššie uvedené evolučné adaptácie.

Hoci je civilizovaná spoločnosť tomuto pôvodnému prostrediu veľmi vzdialená, krátky čas jej vývoja neumožnil dostatočné genetické adaptácie. Preto sa naše sexuálne správanie vôbec nezmenilo, zmenili sa iba možnosti jeho uplatňovania. Niektoré stratégie sa posilnili, iné utlmili. Preto napríklad v dôsledku možnosti ženskej antikoncepcie sa zdanlivo relatívne posilňuje radodajné správanie sa žien proti snahe o získanie rodičovských investícií. Zdanie však klame. Keď človek číta na blogoch neustále nariekanie žien na prelietavosť mužov, musí mu byť jasné, že ženy majú o trvalý vzťah neutíchajúci záujem. Ale aj muži si stále ťažkajú na neveru žien, na ich prelietavosť, čo značí, že im chýba možnosť trvalých MPI.  Antikoncepcia môže byť príčinou, že vzťahy, ktoré začali ako spoločné rodičovské projekty sú bez detí nejakým evolučným mechanizmom vyhodnocované ako neúspešné a ľahšie vedú k rozpadu. Evolúcia nás samozrejme nedizajnovala k uvedomelej zodpovednosti, ale k uspokojovaniu nejakých základných emocionálnych stavov.

Dôsledkom je klesajúca pôrodnosť, a malý počet uzavretých manželstiev. Lenže prirodzené sklony k párovému spolužitiu sú ťažko potlačiteľné. Narastajúci počet párov žije dlhé roky bez právneho zväzku a bez detí. Zároveň sa vytvára prirodzená rovnováha vernosti a mevery. Tvrdenia, že nastal nejaký úpadok mravov  a rozpad rodiny sú iba tvrdením o nezachovaní nejakého vykonštruovaného modelu rodiny. Párová rodina je nám geneticky daná a pokiaľ to génovou manipuláciou nezmeníme, tak to ešte veľmi dlho tak zostane.