a život zahaľuje temnota.
Tá, čo bohom srdcia otvára,
odíde zas z môjho života.
Kľačím uprostred piesku,
nevidím cez piesočné duny.
Pre brvno nevidím triesku,
a v srdci nachádzam ruiny.
Si pre mňa hádankou,
a čím ja pre teba som?
Vábiacou morskou sasankou,
či večne verným psom.
Hra, čo pravidlá nemá,
a predsa ktosi súdi.
Vášeň ostáva z nás nemá,
kto koho viac ľúbi.
a večnosť opäť nájde koniec.
Okamih objatia navždy,
uzavrie kdesi v diaľke zvonec.
Komentáre
toho pokerovaného
hmmm...
si zlodej čo zakráda sa tmou
si osteň šialenstva mojich snov
si bodliak uprostred letnej lúky
čo pismenkami vnáša neskutočné muky
do pokojne plynúcich tmavých nocí
že až bojím sa tvojej neskutočnej moci