VEČIEROK

"Presnosť je výsadou kráľov.", povedal si Daniel v duchu a poriadne zošľapol plyn. Cesta bola suchá, takže si mohol svojho miláčika troška popohnať a ciferník mu prekročil 200 kilometrovú hranicu. Našťastie dnes policajti nemali službu a cesty boli výnimočne prázdne. Čas na palubovke sa rýchlo približoval k piatej hodine večer. Nechcel meškať. Láska k rýchlej jazde a desiatky pokút zaplatených polícii v Kyoto, nakoniec prišli vhod. Došiel na minútu presne. Ešte si opravil v spätnom zrkadle motýlika a vystúpil z auta.

Kráčala mu oproti dole schodmi vo večernej róbe. Bola nádherná. Mala odhalené ramená a krk jej ozdoboval nádherný diamantový náhrdelník. "Presný na minútu.", povedala s úsmevom bohyne. A jemne ho pobozkala na líce.
"Džentlmen nenecháva dámu čakať. Predovšetkým, ak je dáma nedočkavá. A neviem čím to je, ale mám pocit, že vy Yoshiroko ste sa ma nemohli dočkať, alebo sa azda mýlim?", zakontroval Daniel.
"Nedočkavosť môže narušiť harmóniu dnešného večera a tak ju zatiaľ nechám doma. Možno až sa vrátim, a ešte bude tu...", tú poslednú vetu mu zašepkala, pričom jemne oprela svoje líce o jeho. Stálo ho to veľa ovládania, ale tento flirt sa mu veľmi páčil.
"Je teda najvyšší čas vyraziť, aby sme sa čo najskôr vrátili späť.", povedal s lišiackym úsmevom Daniel.
Obaja nastúpili do auta a vydali sa na večierok.
Počas jazdy sa opýtala: "Tak Daniel, povedzte mi, páči sa vám v Japonsku?"
"No mám pocit, ako by som sa tu narodil. Vlastne si ani neviem spomenúť ako dlho tu som, asi odjakživa."
"A čo japonské ženy?"
"Príležitostné vzťahy, ale s krátkym trvaním. A čo vy a európsky muži?"
"Vy ste asi prvý, ku ktorému som nastúpila do auta. Väčšinou riadim sama."
"Svoj džíp?", opýtal sa Daniel.
"Aj ten. Mimochodom ako viete, že mám džíp?", opýtala sa Yoshiroko prekvapene.
"Neviem, či to bolo hrou osudu, alebo zásahom nejakej vyššej moci, ale dnes ráno som vás videl na čerpacej stanici."
"Ozaj? Asi som musela byť veľmi roztržitá, keď som si nevšimla Vaše auto."
"Môžem niečo navrhnúť Yoshiroko?"
"Pokiaľ to nebude niečo impertinentné.", povedala s úsmevom líšky.
"Nebojte sa, rád by som navrhol tykanie." Vedel, že v Japonsku, tykanie musel navrhnúť on.
"Nevidím v tom žiaden problém Daniel. Dokonca som to čakala ešte vo vašej..., vlastne tvojej kancelárii."
"Ako dlho pracuješ pre Yamamota?"
"Asi od narodenia.", povedala to s tým svojím úsmevom bohyne.

Cesta im ubehla rýchlo. Už z diaľky uvideli vidiecke sídlo pána Yamamota. Všetko na okolí bolo osvetlené a večierok sa už zjavne začal. V ústrety im prišiel osobne pán Yamamoto.
"Daniel! Yoshiroko! Som rád, že ste tu.", vystrelil k nim svojou typickou angličtinou, pričom sa na nich šibalsky usmial.
"Nejako meškáte? No, dúfam, že to bolo premávkou a nie niečím iným." To bol Yamamoto, ktorého Daniel poznal. Dvojzmyselné narážky, v kuse usmiaty, ak by nevedel, že má 80 rokov, typoval by mu tak 60. Chytil Daniela okolo pliec a pomaličky s ním kráčal do vnútra. Yoshiroko kráčala za nimi. 
"Napriek tomu, že by ma to iné potešilo...", povedal Daniel a jemne sa otočil k Yoshiroko, ktorá kráčala za nimi, "...musím vás pán Yamamoto sklamať, bolo to tou premávkou."
"No tak si musíte milý Daniel kúpiť lepšie auto. Naše japonské."
Daniel vedel, že je to ďalšie z Yamamotových podpichnutí.
"No, ak sa raz ožením, kúpim nejaké to japonské auto. Ale manželke na nákupy."
Obaja sa začali smiať. Pridala sa k nim aj Yoshiroko.
"Počujete Yoshiroko, tento chlap nie je pre vašu divokú povahu."
"Ale pán Yamamoto, niečo mi ušlo?", opýtal sa Daniel.
"No naša Yoshiroko rada jazdí na rýchlych autách."
"Ale čo? Tak preto sa mi jej garáž zdala pre jej džíp priveľká. Čo okrem neho ešte skrývaš?", opýtal sa Yoshiroko Daniel.
Odpovedal mu ale pán Yamamoto: "Darček odo mňa. Nissan 350Z. Navyše si ho dala upraviť. Raz sa mi v ňom zabije a ja z toho budem veľmi-veľmi smutný." a s vyčítavým pohľadom pozrel smerom k Yoshiroko.
"No nič, musím sa opäť stať tým nudným hostiteľom a oslávencom v jednej osobe. Poradím Vám Daniel. Ak budete oslavovať šesťdesiate narodeniny. Nájdite si mladú vášnivú milenku a zomrite jej v náručí. Aby sa vám nestalo, to čo mne, že oslávite v kruhu nudných biznismenov svoje osemdesiate narodeniny. Ešte, že ste tu vy mladí." Na to sa otočil a odišiel k davu.

Party sa začalo. Yamamotove sídlo bolo nádherné. Bolo v tradičnom štýle s krásnou záhradou s jazierkami. Daniel sa prechádzal s Yoshiroko dlho mlčali. Zrazu sa Daniel otočil a s úsmevom sa opýtal: "Dnes ráno v kancelárii, to si sa obliekla kvôli mne, alebo sa tak obliekaš bežne?"
Yoshiroko sa usmiala: "Zvláštna príležitosť niekedy vyžaduje zvláštne prostriedky."
"To si dostala za úlohu so mnou spolupracovať aj na mimopracovných aktivitách, napríklad na mojom voľnom čase?", opýtal sa Daniel.
"Nie, ale vôbec by mi to neprekážalo."
"Nejdeš na to nejako zhurta?", povedal s úsmevom Daniel.
"Nie, lebo mám rada rýchlu a divokú jazdu. Pamätáš sa, čo ti povedal pán Yamamoto?"
"Áno pamätám, na Japonku celkom netradičné."
"Ja som emacipovaná Japonka."
"A ja emancipovaný Angličan. Čo navrhuješ?"
"Skorý odchod."
"Takže, kým nastane tá pravá chvíľa na odchod, smie moja džentlmenská maličkosť pozvať svoju spoločníčku do tanca.", opýtal sa Daniel a podal Yoshiroko ruku.

Pri tanci akosi zabudli obaja na okolitý svet a hľadeli si do očí. Pravidlá spoločenského tanca síce také niečo doporučujú, no tento krát to nebolo nanútené. Daniel pociťoval, ako jeho túžba po tejto sebavedomej žene rastie. Yoshiroko ho pri tom verbálne provokovala. Mal chuť ju chytiť za ruku a okamžite s ňou utiecť na nikým nerušené miesto. A už keď bol rozhodnutý, že to spraví, zaznel hlas v mikrofóne. Bol to konferencier, ktorý v mene všetkých prítomných zablahoželal Yamamotovi k jeho 80-tým narodeninám. Davom zaznelo: "Happy birthday to you." a oblohu zafarbil veľkolepý ohňostroj. Daniel chytil Yoshiroko okolo pása a do ucha jej pošepkal: "Môžeme vypadnúť z tohoto večierka tak, aby sme nikomu nechýbali?"
"No slušnosť káže sa ísť rozlúčiť s Yamamotom."
"Tak hor sa, aký dôvod odchodu si vymyslela?"
"Povedzme, že zajtra skoro ráno začíname robiť spoločne na marketingovej stratégii a teda sa musíme vyspať."
"No možno nám naletí.", zasmial sa Daniel.
"Tak to zistíme veľmi skoro, lebo pán Yamamoto sa k nám blíži."

"No čo moji milí. Ako sa bavíte?"
"Celkom dobre. Ale už je asi čas odísť. Ráno začíname pracovať na stratégii pre Európu.", povedala Yoshiroko.
"Tak potom rýchlo do postele. Doporučoval by som oddelene, ak chcete prísť ráno načas do práce."
"Vynasnažíme sa o pán Yamamoto.", zareagoval Daniel.

Obaja nasadli do auta a vybrali sa k Yoshiroko domov.

Pokračovanie nabudúce, snáď už aj pikantné.

Femme Fatale - časť I. - Stretnutie
Femme Fatale - časť III. - Kde sa nebo stretáva so zemou