Prišla som k rieke niečo hľadať. Oporu, útočište, kľud. Odtrhnúť myseľ od dneška, nemyslieť na včerajšok, nezaťažovať sa zajtrajškom. Túžila som nájsť niečo čarovné, čo mi vylúdi úsmev na tvári. Nič som však nenašla.

Rieka bude vždy len riekou.

Nehodí so mnou reč, nebude sa so mnou smiať, neobjíme ma, neuteší. Prišla som niečo hľadať, ale ani toto miesto nezaplnilo tú prázdnotu v mojom srdci.

Rieka bude vždy len riekou.

Bude ticho šumieť a brázdiť svoje koryto. Jej zvuk ma privádza do akejsi apatie, ale tá nenaštrbí môj životný stereotyp. A tak k nej prídem znovu zajtra s nádejou. A znova zistím to isté čo včera i dnes. Že som sama.