Zaujala ma informácia, ktorú zverejnili autori americko-čílskeho výskumu z University of Washintgon a Rehabilitación Club de Leones Cruz de Sur, ktorý bol publikovaný v časopise BMC Paediatrics v súvislosti používaní cumlíka a neskorším fajčením. Je to asi jeden z mála výskumov, ktorého „pravdivosť“ môžem potvrdiť osobnou skúsenosťou, hoci sme sa ho osobne nezúčastnili. Mojich päť detičiek  neokúsilo v detstve skoro vôbec cumlík, okrem mliečnej fľaše. Tak, ako my s manželkou nefajčíme, tak sa na tento zlozvyk nedalo „zatiaľ "ani jedno naše dospelé, či dospievajúce dieťa, čo nás nesmierne teší.  Prečo o tom píšem? Fajčiari by určite vedeli rozprávať o tom, že nie je až taký problém prestať fajčiť, ale skôr znovu nezačať. Možno o tom nevedia, ale túto psychickú závislosť však môže mať za následok okrem iného aj napríklad  cmúľanie cumlíka v detstve. /Týmto im dávam ďalší podnet, ako sa vyhovoriť na svoj zlozvyk a návyk./ Cumlík sa bežne používa ako prostriedok, ako dieťa utíšiť alebo doslova umlčať jeho hlasný prejav. Je tak nástrojom pre riešenie rôznych emočných prejavov, súvisiacich s problémami dieťaťa. To môže  však v neskoršom veku, ako dokázal výskum,  viesť k návyku riešiť problémy podobným spôsobom, napríklad cigaretou.

Neustále hovoriť a  hovoriť

Dieťa, ktoré má prakticky neustále cumlík v puse, sa len minimálne zapája do konverzácie s ostatnými deťmi alebo členmi rodiny. Pre správny vývoj reči patrí kľúčová úloha rodičom, alebo iných najbližších ľudí, aby na dieťa od jeho raného detstva často a zrozumiteľne hovorili. Tým sa dieťa vyhne v budúcnosti psychickým problémom v spoločnosti, ktoré potom riešia napríklad aj cigaretou. Niektorí fajčiari určite vedia, o čom hovorím.