Na úlohu zo slovenčiny sme dostali napísať sloh na tému: AKO SA Z ČLOVEKA STÁVA VLASTENEC. Vôbec som nevedela o čom mám písať.Tešila som sa totiž na jarné prázdiny a na školu som už ani nemyslela:DVedela som ,že celé dni sa budem ponevierať po meste a nič nerobiť. Lenže takmer vždy sa moje plány prekazia a stalo sa to tak aj v jedno sobotné popoludnie keď mi zavolala babka. Povypytovala sa samozrejme to čo vždy a nakoniec ma pozvala( znelo to skôr ako rozkaz), aby som prišla ku nej na prázdniny. Nič iné mi neostávalo iba zbaliť si veci a vydať sa na cestu.Trmácanie v autobuse mi pripadalo nekonečné a po chvíľke pozerania z okna ma rozbolela hlava. Dala som si za hrsť cukríkov a začala som sa rozhliadať po autobuse.Samozrejme že nenápadne a keďže som sedela takmer úplne vzadu celý autobus som mala ako na dlani.Tesne za šoférom, postarší pán so šedivou a takmer plešatou hlavou,sedela skupinka anglicky hovoriacich študentov. Horlivo diskutovali pričom sa neustále smiali. I keď som im rozmela asi každé piate slovo zdalo sa mi že plánujú výlet do Tatier.No šoférovi šklbalo kútikmi úst lebo sa nemohol poriadne sústrediť na cestu.Tesne predomnou sedela turistická rodinka z Čiech. Všetci boli vysmiati a študovali mapu. Jedine malý honzík sedel nahnevane pretože,, on se chtěl dívat na Batmana a ne se trmácet po horách". Zastali sme na zastávke uprostred ničoho a dnu sa vovalilo asi desať rómskych detí s rodičmi,tetami,babkami... jednoducho ich bol skoro plný autobus. Naveľa, naveľa sa dnu natlačili aj dvaja maďrsko slovenskí robotníci.Chvíľu bola cesta nudná,ale potom čo som videla už asi nikdy neuvidím. Dvaja robotníci posilnení pár pivami si začali spievať po maďarsky. najprv len tak popod nos ale o chvíľu už jačali naplno. K tomu sa pridali rómske deti s tetami, samozrejme každý tú svoju.A kde sa vzala tu sa vzala zrazu sa po autobuse rozliehal zvuk rozladenej gitary a huslí. Vyhrávali ostošesť a postupne sa pridávali aj angličania:DKaždý spieval ako vedel. Bolo to neskutočné. Hovorí sa že vo svete je rasizmus a neznášanlivosť. No v tej chvíli akoby sa všetky národy spojili a tvorili jeden. Škoda, že to netrvá stále.No a tak po prázdinách som mala super tému na sloh:DD