Na základe čoho si vyberáme svojich priateľov, ľudí s ktorými sa stretávame často? Nie je to práve o tom, čo nám tí druhí ponúkajú? Máme spoločné záujmy, môžem sa od nich niečo nové naučiť, získať nejaké skúsenosti? Môžem ich použiť ako bútľavú vŕbu, aby som sa zbavila mojich trápení?

Dokážem sa s niekým priateliť, byť s ním v častom kontakte pokiaľ mi nič neponúka, nedáva?

A ako je to teda s tým výberom partnerov, manželov? Vyberáme si toho kto nám ponúkne viac? Však vo výklade je taká široká a pestrá ponuka. My však chceme, aby v tom jednom boli obsiahnuté všetky naše požiadavky na tovar. Aby možno dobre vyzeral, vedel nám zabezpečiť dom, bol komunikatívny, bol dobrým genetickým potenciálom pre prípadné potomstvo, zdieľal s nami podobné záujmy, voňal, bol ochotný pomôcť v domácnosti, hrával futbal, bol umelec, nosil len značkové oblečenie, nebol zarastený, bol verný a vždy milujúci, ...

Ach, áno, aké by to bolo jednoduché, keby sa tieto naše požiadavky nákupu dali pekne naklikať ako keď si nakupujeme nejaký tovar v e-shope a vyhodilo nám to zopár top výsledkov, z ktorých by sme si podľa uverejnených parametrov vybrali to najlepšie.

Ale nie sú vzťahy viac o našich pocitoch? Nie sú o súzvuku našich duší? Nie sú o malinkých dielikoch, ktoré do seba zapadnú ako skladačka...? A je tých zapadajúcich dielikov viac alebo je iba jeden? A čo ak ten môj dielik sa okolo mňa iba šuchol a už ho nikdy nestretnem... Je lepšie si vybrať z výkladu obchoda alebo stále čakať na ten svoj dielik?