Kym zacne voda v malom hrnci bublinkovat,dam si vlaznu sprchu a potom necham cistu kozu oslahat sviezim vankom jesene.Intenzivne precitujem ako je kazdy pramienok vlasov odseba oddelenych,ako vonaju po kokosovom sampone.Caj sa zaleje a prida sa med aby som citila chut Dolnych Oresan, tych kde ma stary otec vcely.Premietam si v mysli uplynuly rok, co mi dali ti ludia ktorych som stretla,co mi dalo Anglicko a co mi este da.

To vrecusko v salke bude uz asi dost vymocene a med roztopeny.vratim sa spät na balkon a pozorujem tuto moju jesen.Nie je vobec dazdiva.je krasne sucha a jasna.Rozhodla som sa,ze ju budem mat rada.Teraz by bolo pekne ist s M. niekam na stredne Slovenko pozret farebne lazy,ludi co ziju na samote medzi obrovskymi jablonami a orechmi.zdrzali by sme sa par hodin a s dobrym pocitom naplnenia tuzob by sme sa vo vlaku do Trnavy bozkavali az kym by nas teta z Valasskej Belej nevyrusila chcenym drgnutim do mojho pleca.

Chodenie po chladnych chodnikoch ma celkom bavi.hlavne ked ide nastat moment dotknutia sa mojej podrazky botazky a sedych kachliciek.Vydava to taky spokojny zvuk.aj to premna znamena jesen,pretoze v lete tento zvuk nepocut.v lete je vsetko rozpalene a lepta sa.A tak sme vcera kracali s M. mestom a ja som pocuvala jeho dotyky so zemou.a zneli ako moje.spokojne a ukludnujuco.

Slovenku jesen mam odteraz rada. Musim ist zasa pozriet tu Anglicku. Zachvilu mi leti lietadlo.Dovolte mi teda znova sa nachvilu rozlucit