Stretla som Osobu, ktorej som chcela nieco povedat, ale zaroven som sa bala, pretoze sme neboli sami a o tom sa nehovori. Nevedela som ani, aky pohlad na to ma Osoba.. Mozno som to potrebovala zo seba dostat, neviem. No, chcela som naznacit, potom som si povedala, ze je to vlastne jedno. Osoba pochopila, aj ked som sa prestala snazit vysvetlovat. Konecne mozem otvorene povedat nieco, co som dlho v sebe dusila. Vlastne ani neviem, aky velky problem s tym mam, mozno maly, mozno velky. Kym to nepoviem niekomu, kto prezil nieco podobne z rovnakeho pohladu ako ja, tak nebudem vediet, nakolko ma to trapi.. Z reakcie Osoby viem, ze chape. A aj ked som skoro nic nepovedala, vlastne vobec nic som nepovedala, Osoba mozno vie. A ja viem, ze keby nieco, mozem skusit hovorit. Napriklad o smrti blizkych.. S nikym som este uplne otvorene nehovorila, nedalo sa.. Alebo o case stravenom na navstevach a kluboch a pracovnych.. Vyletoch, stretavkach, strachu.. Pripadne, ako som uz pisala na Facebook-u, o aplikaciach pre iPhone.. :)