Ubehli ďalšie dva týždne v ustanovizni zvanej stredná škola a my školou povinní sme sa stretli už s každým profákom a profáčkou. Najväčšie pozdvihnutie u nás vyvoláva slečna, ktorá nás učí funkčnú diagnostiku namiesto Katky. Slečna nás učí ešte ďalšie predmety a pre nás sa hodiny s ňou stávajú peklom na zemi. Krátky a stručný opis danej osoby: slečna, veľmi mladučká, ktorá pred rokom končila fakultu a ktorá je plná teoretických poznatkov, nie je jej cudzie arogantné správanie a povýšenecký prístup, neovláda základy slušného správania a všetkým nám vo veľkom tyká, jej oslovovanie spôsobom „ ty v tom červenom počuješ? ...   „ ty v tom žltom nebav sa“ nás značne rozčuľujú a to všetkých... a aj Marušku a to je už čo povedať. Jej príchod na úvodnú hodinu bol priam impozantný... zaspala. Fajn pohoda, stalo sa... ale jej nemiestne poznámky, typu: „ snáď viete kde je knižnica a u nás na fakulte a u nás na škole a cvikách...ak mienite meškať nemusíte chodiť, môžete čakať vonku nás dojali...  Zabila to vetou smerom na Riška, ktorý píše poznámky priamo do compu, nech to vypne, lebo určite má pustený net.. na odpoveď že to nevypne, lebo píše poznámky znelo... „tak môžete ísť von“.. odpoveď „tak idem“. Teda nič moc. Jasné, že sme to prežili a ona s nami tiež, ale okolo krku si skákať nebudeme... hneď pri prvej príležitosti sme hodili reč s Katkou (náš odborný garant ) a patrične sme sa posťažovali... že nám tyká, nič nevysvetlí, len diktuje poučky takého typu, že pokiaľ ich len prečítame tak zabudneme o čom to bolo, o tom, že sa dozvedáme akí sme sprostí, lebo to sme už mali dávno vedieť, ale mi to nevieme, lebo sme sa to ešte neučili, ale ju to samozrejme nezaujíma, lebo u nich na fakulte... . Katka nám sľúbila pomoc... hodila s ňou reč a slečna nám teda už netyká.. ale arogantne sa správa naďalej.        V piatok sme s ňou mali cviká, že vyšetrenie pohľadom, prišla a zavelila: „všetci sa vyzliecť do spodného prádla“... hodili sme na seba nechápavé pohľady a odmietli sme čokoľvek také robiť. „ Ja čakám... vyzliekať sa budete všetci“ o chvíľu hlesla: „potrebujem jeden mužský model“. Chlapci boli traja... po dlhom čakaní  sa obetoval Peťo. Vyzliekal sa zaujímavým spôsobom...dal dole tričko a čakal... „aj kraťasy?“ „Do spodného prádla“... „aj ponožky“... „áno aj tie.“ Nakoniec Peťo ostal v bielych slipoch... a my deviati sme naňho hádzali skúmavé pohľady... Slečna ho začala skúmať... postavenie prstov, kolien, ryhy pod kolenami...svaly na nohách, svaly na bruchu, držanie ramien, trupu, bolo toho kopec a sranda nikde. Po hodine sa mohol Peťo konečne obliecť, my sme sa tvárili múdro, až najmúdrejšie až kým baba nezahlásila, že pokračujeme a ideme vyhľadávať bolestivé body na tele...potrebujem jeden ženský model... vytiahla Pavlínku a zahlásila, že ideme vyhľadávať palpačne bolestivé body na lonovej kosti a na kostrči... toto by Katka nikdy nespravila... mladá zahlásila a vyzliecť a ľahnúť...nebojte sa pôjdem cez nohavičky... na otázku chce si to niekto vyskúšať? Bola odozva priam nulová. Vyhľadávanie na kostrči bolo fajn... Pavlínka mala úžasného zajaca na spodnom prádle a ten babu vyrušoval.... a nás bavil. Po dvoch hodinách sme sa jej konečne zbavili... som zvedavá, kto sa bude vyzliekať v piatok.... Boli sme už aj na praxi v SNOPke- čo je špecializovaná nemocnica pre ortopedickú protetiku...a bolo skvele... profka, čo nás to učí, robila dlho fyzioterapeuta a tak vie, čo k tomu treba povedať a ukázať. Ráno sme si pozreli jednu vertebrogénnu skupinku a potom, že od budúceho týždňa cvičíte Vy, tak si to vyskúšame...museli sme všetci ľahnúť na žinenky a cvičili sme.. je pravda, že skoro nikdy som netrafila do jej nádychu a výdychu, no ale snaha bola. Priznávam, že na druhý deň som cítila celého človeka... a zajtra budeme cvičiť zase. O gynekológii som písala tak už len zmienka o neurológii... všetci povinne kreslíme mozog... streda sa blíži a treba to odovzdať... ozaj na neurológiu meškala Linda a klasika, zas prišla ako také teľa... ani obraz, ani zvuk... ale, čo nás teda väčšinu teší má guľu z gynekológie... J  Pediatriu a vnútorné lekárstvo nás učí jeden doktor... chodiť na siedmu do školy by malo byť trestné....A ozaj... konečne sme na telocviku cvičili...dosť neočakávane na hodinu vrazila big šéfka a spustila, prečo, začo a pre akú príčinu necvičíme... a že očakáva vďaku, kytice a prejavy vďaky za podpísané individuálne plány.... tak sme si teda radšej zobrali karimatky a pustili meditačnú hudbu.... niektorým ľuďom naozaj chýba pedagogický takt...