Príbeh, ktorý vám rozpoviem mi zveril do opatery môj otec, keď bol na smrteľnej posteli.Jemu ho povedal jeho otec a tak to išlo až do roku kým sa to naozaj nestalo.

Písal sa rok 1619. Obdobie krutého života, kde rozum nič neznamenal.Väčšinu častí spoločenského ale aj osobného života mala pod palcom cirkev.Aj samotní vladári boli ňou ovládaní. Hlavné slovo mala práve ona.

Vlčinov bola malá dedinka na Morave. Tu žila jedna dievčina.Jej meno bolo Barbara.Žila na okraji dediny pod lesom.Hovorilo sa o nej že je spolčená s diablom.Nikto ju nenavštevoval.Bola samotná.Len občas malé deti prišli preskúmať tajomný drevený dom.Nebol ničím zvláštny ale predsa ich niečo priťahovalo dnu.Boli to čary?Kúzla?Barbara bola nádherným dievčaťom, ktoré ale zahaľovalo svoju krásu do starých otrhaných handier a na hlave nosila kapucňu.Bola tajomná.Často chodievala do lesa.Zbierala rôzne bylinky a plody prírody, z ktorých doma pripravovala rôzne liečivé prípravky. Dedinčania si mysleli, že robí kúzelné odvary.Aj pre toto ju nazývali mladou čarodejnicou.Barbara mala ešte jednu záľubu.Jazdila na svojom čiernom koni po lúkách, pastvinách a lesoch.Tam navštevovala svorku vlkov.Možno si myslíte, že bola bláznom.Veď vlci by ju zabili.Vlci sú zlí a len zabíjajú.Lenže vy nepoznáte tieto zvieratá.Ona sa ich nebála a poznala ich od mala a starala sa o nich keď nemali potravu.Preto si ju vlci zobrali pod ochranu ako svoju princeznú...

Toľko o nej.Prejdime na podstatu tohto príbehu.

Ako už viete ľudia ju nemali v láske lebo si mysleli, že je čarodejnica.Jedného dňa prišli na jej dvor deti.Ako bolo zvykom.Lenže v tento deň sa niečo stalo.Keď deti hľadali niečo zaujímavé, vyplašili jej koňa, ktorý v strachu zrazil jedno dieťa a prešiel po ňom.Akonáhle to Barbara zbadala vyšla von mu pomôcť.Zbehli sa tam hneď aj dedinčania.Ale už bolo neskoro toto dieťa zomrelo.Ľud to zvalil na Barbaru.Ona len so slzami v očiach povedala : "Vaše dieťa nezomrelo mojou rukou.Nešťastná náhoda zavinila jeho smrť." Sedliaci kričali: "Čarodejnica nám zabila dieťa!"No ona riekla: " Vy ma nazývate čarodejnicou ale skutočné pletky s diablom tu máte vy!Preklínam vás lebo nevidíte nič len klamstvá! Vaše srdcia sú zatvrdnuté a nepoznajú pravdu! Preklínam vás!" Otočila sa a zabuchla dvere na drevenici. Sedliaci zobrali mŕtveho chlapca a na druhý deň ho pochovali.Všetko povedali pastorovi.Ten však bol zatiaľ bezmocný.No oni mu povedali aj o prekliati, ktoré vyslovila Barbara.Ako bolo povinnosťou všetko zapísal do veľkej starej knihy.Jedno sa mu ale podarilo.Prikázal aby Barbarinho koňa zabili.Ona nič nezmohla len sa so smútkom prizerala ako zabíjajú jej milovaného koňa.

O dva roky neskôr sa začala vo Vlčinove šíriť lepra.Ľudia si spomenuli na Barbaru a jej prekliatie.Túto chorobu dávali do spojitosti práve s prekliatím.A opäť sa obrátili na pastora."Lepra, ktorá postihla našu dedinu bola zapríčinená prekliatím od Barbary.Pastor všetko zvážil vypočul si svedectvá a vyslal vojakov aby chytili mladú čarodejnicu.Odviedli ju pred tribunál, kde ju obvinili z čarodejníctva.Začali vypovedať sedliaci.Jeden povedal, že videl ako Barbara doma čaruje s ohňom.Iný ju usvedčoval, že poštvala vlkov aby mu zabili jeho ovce.A tak krivých obvinení pribúdalo.Barbara mlčala.Musela prijať všetky klamstvá,ktoré na ňu dedinčania vymysleli.

Potom z  tribunálu povstal starý sudca. A vyniesol rozsudok: "Odsudzujem ťa Barbara, ako je v zákone písané za čarodejníctvo a za prekliatie, ktoré zapríčinilo lepru a smrť v našej dedine na trest smrti! Zajtra po západe slnka bude vykonaná poprava."

Barbara stála pred očami sedliakov no neprejavovala smútok.Ona vedela, že za nič nemôže.Že lepru tam doniesli vojaci z frontu.No pomýlené mysle ľudí odsúdili ju na smrť.

Na druhý deň po západe slnka odviedli Barbaru na kopec za dedinou.Tam bola pripravená šibenica.

Posledný krát prechádzala dedinou.Ľud len pokrikoval na ňu: " Už je koniec s tvojimi čarami ! Už nám neuškodíš! Zhoríš v pekle!"

Keď došli na miesto Barbara bola zmierená s nespravodlivým rozsudkom.Vyviedli ju na šibenicu a tu zazneli jej posledné slová:

Zomriem tu dnes kvôli neprávosti

no smútok neprejavím

konečne ste vypustili vaše zlosti

no jedno vám vravím.

Nie ja, ale vy budete v pekle naveky

Pravda vyjde najavo to je zákon odveký.

Nepoznáte lásku

neviete čo je skutočnosť

nosíte na hlavách masku

no pred Bohom spoznáte spravodlivosť.

Pohŕdam vami klamári a farizeji

čo v kostoloch sa rúhate

zomieram však v nádeji

že pravdu spoznáte....

Po jej posledných slovách bol ľud aj pastor pobúrení.Sudca rozkázal katovi dať jej slučku na krk.Posledným pohľad na nebo a je koniec,Barbara bola mŕtva.Je už na lepšom mieste bez klamstiev.

Jej telo tam nechali do ďalšieho dňa.

V tú noc keď zomrela bol spln.O pol noci sa pri jej tele zbehla svorka vlkov.Tá svorka vlkov, o ktoré sa stara.Vlci začali pod šibenicou zavíjať na mesiac.Zahrali Barbarinu poslednú pieseň...

A tak sa skončil život jednej z mnohých nespravodlivo zabitých dievčin, ktoré zaslepení ľudia považovali za čarodejnice....