Je tu pokračovanie úspešného článku o najlepších albumoch za rok 2012 a nie je to prvý apríl, aj keď údaj v kalendári ukazuje niečo iné. Zbytočných rečí bude ešte veľa takže vás hneď v úvode od zopár takých zbytočných rečí ušetrím.

10. SOUTHERN AIR - YELLOWCARD
Stálica na poli punk-rocku, ktorá sa dlhé roky drží toho čo jej ide najlepšie. Rázne, rýchle, priame, svieže melódie nechýbajú ani na 5. albume. Ak nemáte radi zmeny tak vás Yellowcard určite  potešia. Budete mať problém odlíšiť Southern air od predchádzajúceho albumu. Mne to nevadí, páči sa mi to. Vo svete, kde sa všetko mení je pekné mať dáke istoty. Albumy dominujú gitary, ktoré vytvárajú najrôznejšie zvuky. Jednou z najlepších piesní je Surface of the sun, jej melódia ma hneď chytila, gitary sú v tejto piesni výborné a text taktiež nesklamal. Navyše táto pieseň znie tak trochu tvrdšie ako ostatné. Here I am alive znie o niečo mäkšie ako ostatné piesne na albume a s pokojom na duši by si ju zaradila do tvorby Avril Lavigne či Katy Perry, ale ako sekundy tejto piesne ubiehajú, tým viac vás chytí. Text tejto piesne je prostý, ale pravdivý na každého jedného človeka. Rivertown blues je rýchla pieseň, v ktorej moje hluché uši započuli aj husle, zvuk Rivertown blues je surový, tempo mierne vražedné. Yellowcard ničím neprekvapili, nahrali kvalitný punk-rockový album, ktorého silnou stránkou sú texty, ktoré neobsahujú prázdne frázy a gitary, ktoré je radosť počúvať. Yellowcard nahrali album, ktorý ponúka rozmanité skladby v rámci svojho žánra. A bonus na záver v podobe cover verzie Coldplay a  Fix you je úžasný a Yellowcard ukázali, že aj cover môže byť rovnako kvalitný ako originál a dokonca aj o kúsok lepší.

9. THE MIDSUMMERSTATION - Owl City
Časy Fireflies sú nenávratne preč rovnako ako zlatá generácia našich hokejistov. Zatiaľ, čo v našom hokeji občas rozbliká nádej na lepšie časy, tak Owl City z čias Fireflies je už fakt nenávratne preč. Nový album je síce vydarený, chytľavý, ale zároveň je tuctový a po pár vypočutiach vás začne nudiť. Objavuje sa tu zopár výnimiek, ktoré The midsummer station držia poriadne vysoko nad vodou. Jednou takou je Gold, ktorá nemá toľko nechutných pazvukov a hlavne nemá tak lacný a otravný refrén. Po zlate nasleduje Dementia, ktorá sa na albume ocitla asi čistou, veľkou náhodou a ja som za ňu vďačná všetkými desiatimi. Dementia je úplne iná ako zvyšok albumu a keby takto zneli všetky piesne tak by mal Owl City najlepší album roka. Takto má jednu z najlepších piesní, ktoré za uplynulých plus mínus 365 dní vznikli. Neviem aký veľký podiel na tejto piesni má Mark Hoppus z Blink-182 a asi ma to netrápi. No nových Blink-182 v tejto piesni cítiť. Aj pesnička s Carly Rae "Call me maybe" Jepsen, Good times je výborná a chytí vás už na prvé počutie. V podstate všetky pesničky na albume sú chytľavé, tanečné, veselé a zaujmú vás. Ich problém je, ale v tom, že ich viac krát po sebe počúvať nemôžte lebo ich čaro sa vytratí po každom ďalšom počutí. Z tanečnejších piesní ma najviac zaujala I m coming after you, hlavne tým juu juu ju v refréne. Adam Young je stále výborný skladateľ a solídny spevák a dokazuje to aj albumom The midsummer station. Spomienkou na Fireflies je pieseň Embers, ktorá poteší aj textom a tým, že v piesni dominujú gitary.

8. SPEAK IN CODE - Eve 6
Každý rok si dám predsavzatie, že rozšírim svoj hudobný obzor a zbierku CD a Eve 6 som si už toľkokrát chcela vypočuť, že sa to nedá ani spočítať, ale vždy ich predbehol niekto iný, kto ma zaujal a v tej eufórií z môjho nového objavu som na dákych Eve 6 zabudla. Až kým som minulý rok nehľadala albumy do tohto rebríčka a dostala som sa k piesni Trust me, získala si ma, pretože pesničky, ktoré začínajú iba bassgitarou sa mi páčia, plus melódia piesni mi prišla neuveriteľne príjemná, rovnako ako celá pieseň. A tak som si konečne sadla k Eve 6 a začala si búchať hlavu o stôl, že som tak dlho túto talentovanú skupinu s neuveriteľným ťahom na bránu prehliadala. Chyba sa lokalizovala a aj odstránila. Ešte nemám diskografiu Eve 6 riadne napočúvanú aby som s čistým svedomím mohla prehlásiť, že Speak in code je ich najlepším albumom. Môžem, ale s pokojom na duši povedať, že nebudete ľutovať ak si Speak in code zoženiete, album obsahuje piesne, ktoré sú príjemné, majú zaujímavé nápady, rýchly spád. Album obsahuje správne namixované rockovejšie piesne s popovejšími, kde sa skupina nebála použiť aj niekoľko efektov, ale stále je to v únosnej miere. Od Trust me album šľape lepšie ako Vettelova Hungry Heidy. Everything, Pick up the pieces, sú z taktického hľadiska veľmi dobre umiestnené pretože po ich vypočutí budete chcieť Speak in code počuť zas a znova.

7. CALIFORNIA 37 - Train
Možno ste to zažili tiež, kedysi dávno ste počuli v rádiu pesničku. Páčila sa vám, ale ako dni išli tak vám vyfučala z hlavy. A o pár rokov neskôr keď ste úplne zabudli na to, že sa vám Drops of Jupiter páčila a, že vôbec taká pesnička existuje, počujete v rádiu Hey soul sister a počas celej pesničky máte taký zvláštny pocit. A ten pocit vás neopúšťa a tak využijete moderné technológie a zistíte, že to sú Drops of Jupiter, teda skupina, ktorá tú pesničku spieva. Ste šťastný, že ste rozlúštili najväčšiu záhadu svojho života a zároveň prekvapený, že tá skupina ešte žije. Train žijú, hrajú, spievajú a v roku 2012 vydali album California 37, ktorý spĺňa moje sebecké požiadavky na kvalitný popový album. Skutočná hudba, gitary, bicie, basa, trošku nádych country ( Bruises, Feels good at first ), príjemné melódie a rovnako príjemný spevácky prejav sympatického speváka. Kvalitou sa svojej staršej tvorbe Train už nepriblížia, asi. Ale v tej biede na poli popu, ktorá sa za posledné roky urodila je California 37 hotové veľdielo. Páči sa mi tá úprimnosť, ktorá z každej piesne ide. Páčia sa mi texty pretože nie sú len o nešťastnej alebo šťastnej láske. Úvodná This ll be my year je ako wikipedia, obsahuje najdôležitejšie udalosti, ktoré ľudstvo zažilo roku 1985 po rok 2012. You can finally meet my mom má text, ktorý hovorí o vážnej veci, ale časť Even Bieber ain't forever ma pobavila a som rada ,že ma niekto ubezpečil, že obdobie temna sa raz skončí. Nech hľadám ako chcem nenájdem tu pieseň, ktorá by mi liezla na nervy a robilo by mi neuveriteľnú radosť keby som ju mohla preskočiť. Dokonca ani California 37, z ktorej doslova otravnosť srší, hlavne v refréne mi nevadí a patrí k mojim najobľúbenejším na albume. Spoločne s notoricky známou Drive by, country piesňou Bruises a solídnou pop rockovou polo baladou To be loved. A síce to sem nepatrí, ale klip k Drive by je v mojom rebríčku najlepším klipom roka 2012, toľko krásnych áut po kope.

6. TAKE THE CROWN - Robbie Williams
Posledné dva albumy Robbieho Williamsa sa mi vôbec, ale vôbec nepáčili. Vždy keď som náhodou počula niekde pieseň z albumu Rudebox alebo jeho nasledovníka Reality killed the radio star som sa sama seba so smútkom na duši spýtala kde je ten výborný skladateľ, spevák, ktorý má na konte hity ako Angels, Feel, Come undone, Let me entertainment you ? Čo sa s ním stalo? A tak som sa rozhodla, že posledné dva albumy budem ignorovať a veriť, že ďalší album bude lepší a hlavne williamsovský. Ale sama som tomu prestávala veriť a možno to je dôvod prečo mi bolo jedno, že vychádza nový album od tohto speváka. Keď nemáte veľké očakávania tak ani sklamanie nebude veľké. Na druhej strane ak nemáte veľké očakávania tak prekvapenie bude obrovské. A presne toto je prípad Take the crown. Je to Robbie Williams akého si pamätám, akého mám rada. Candy je úplne ako zo staršej tvorby. Nie len v tejto piesni opäť cítiť určitú rebéliu a hlavne arogantnosť, ktorá sa mi na R. Williamsovi vždy páčila. Pomalé piesne majú opäť atmosféru, ktorá sa nedá popísať. Piesne neznejú lacno a odfláknuto. Pri Different, Hunting for you vás určite neprepadne pocit, že piesne boli "zbúchané" ne kolene a rýchlo, rýchlo nahraté len aby album vyšiel čím skôr aby sa peniažky kotúľali na účet. Into the silence mi pripomína U2, už len Bono chýba. Shit on the radio je presne taká ako prvé slovo jej názvu, ale má pravdu väčšina vecí v rádiách sa inak ani pomenovať nedá. Vďakabohu, že Robbie Williams sa po dvoch pre mňa zbytočných a slabých albumoch vrátil s takýmto kvalitným albumom.

5. DVA SVETY - The Paranoid
Až štyri kusy zo slovenskej hudobnej scény sa objavili v mojej TOP 20 a krásne sa to rozdelilo, Smola a Hrušky a Známe Tváre sú v dolnej desiatke a The Paranoid a ešte jedno prekvapenie sú v elitnej desiatke. Debutový album tejto rockovej skupiny ma až na dve výnimky nezaujal a tak som k albumy Dva Svety pristupovala s pochybami a bez akýchkoľvek očakávaní. A album splnil všetky moje sebecké očakávania. Nebyť slovenčiny tak si myslím, že je to album dákej americkej skupiny. Pokrok v porovnaní s prvým albumom je citeľný. Album znie ucelenejšie, profesionálnejšie, prepracovanejšie. A na rozdiel od svojho predchodcu sa mu darí navodiť aj tú správnu atmosféru a vtiahnuť do piesní. Toto všetko prvému albumu chýbalo. Intro je síce poslabšie, ale prvá pieseň Je v nás viac je už to pravé orechové. Tvrdé gitarové riffy dominujú väčšine piesní. Sceram je príjemné a vôbec mi nevadí a to sa mi takéto "bľačanie" do pesničiek nepáči a nemala som pre to pochopenie a práve vďaka The Paranoid som sa to naučila tolerovať a dokonca som si to obľúbila. Jeden z dvoch vrcholov albumu prichádza  takmer na začiatku Búrka sĺz je jedna z najlepších slovenských piesní, ktoré za posledné roky vznikli. Nejde len o text, ale o celkovú atmosféru. Depresia a pochmúrnosť z nej priam sršia, ale postupne vás energia a presvedčivý spevácky výkon nakopne k tomu aby ste problémy a depresívne stavy nakopali. Občas stačí málo.  Nepatrím nikomu z vás je tým druhým vrcholom, je to pravý opak Búrky sĺz. Refrén ma neuveriteľne baví. A práve pri texte tejto pesničky som si uvedomila, že The Paranoid píšu výrobné texty a aj niečo také ako vzdor  či nesúhlas sa dajú vyjadriť kultivovane. Túto pesničku robí takou výbornou aj scream. A teraz si uvedomujem, že moja matika je na ešte biednejšej úrovni ako som si myslela lebo po Nepatrím nikomu z vás nasleduje pesnička Bez mena. A to je ďalšia perla tohto albumu, rýchly spád, nepríjemný text, chytľavé refrény. The Paranoid na sebe zapracovali a výsledok je jeden kompaktný, úžasný album. A ako ukazuje nová pieseň Z plných pľúc tak úspech albumu Dva svety skupine neuškodil, ale práve naopak motivoval skupinu ešte viac. Aj preto sa mi The Paranoid páčia, neuspokoja sa s tým čo dosiahli, chcú ešte viac a hlavne pracujú na sebe. Výsledkom je omnoho lepší album Dva svety ako bol debutový Posledný nádych.

4. WEAPONS - LOSTPROPHETS
Pri sviežej, rýchlej muzike plnej gitár zostávame aj naďalej len trošku zmeníme lokalitu. Krásne Slovensko opúšťame a exkluzívna letecká spoločnosť Raynair nás presúva do Veľkej Británie. Aspoň si myslím, že odtiaľ pochádzajú Lostprophets. Registrovala som túto skupinu, ale dáko veľmi ma netrápili. Dobre boli mi úplne ukradnutou skupinou, skupinou akých je po celom svete požehnane. Ale musím uznať, že v rámci svojho žánra sú v tej lepšej polovici a ,že nekecám dokazuje aj album Weapons, ktorý skončil na krásnom štvrtom mieste. Dostala ma hlavne We bring an arsenal, striedajú sa v nej nálady ako u tehotnej ženy. Úvod sa mi neuveriteľne páči, tie vokály sú proste monumentálne a ja také rada, rovnako ako mohutný refrén a o medzihre ani nehovorím. Inštrumentálne sú Lostprophets výborní. Pesničky sa veľmi dobre počúvajú aj vďaka viac ako sympatickému prejavu speváka. Menší šok som zažila pri piesni Jesus walk, ktorá znie viac popovo, ale je chytľavá, tak chytľavá, že sa jej  neviete nabažiť a chcete ju počúvať stále a stále a stále. Ale to v podstate celý album. Piesne sú rýchle, svieže, zapamätateľné. Rozmanitosť albumu potvrdzuje Better off dead, ktorá je niečo ako mix rapu a rocku, síce sa to kvalitou nevyrovná najlepšej rapovo-rockovej piesni Fat lip od Sum41, ale ako spestrenie albumu to bol dobrý nápad. Jedinou slabou stránkou albumu sú pomalé piesne, tie Lostprophets nejdú. No a do pozornosti dávam piesne, ktoré sa nachádzajú na deluxe verzií, sú výborné, lepšie ako niektoré piesne zo základného albumu.

3. ZRKADLO - SámSebou
Ďalší môj objav minulého roka, ďakujem Inekafe. A pozor, pozor !!! Blížime sa do cieľa a spoznali sme najlepší slovenský album za rok 2012 !! A že zase 99% z vás nemá ani len poňatia kto to Sám Sebou sú. Nuž, ide  o jednu z najtalentovanejších slovenských pop punkových skupín. Tak ako naša generácia mala Inekafe, tak títo mládenci sú na najlepšej ceste byť niečím podobným pre dnešných teenagerov. To, že punk-rock členov skupiny baví počuť v každej pesničke. Album sa nesie v rýchlych, troj akordových pesničkách, s výraznými refrénmi, s textami, pre ktoré bude mať najlepšie pochopenie dnešná mládež. Ale to, že Sám Sebou sú dobrí muzikanti a rokmi budú ešte lepší dokazuje pieseň Smutná tvár, ktorá je výborná ako po inštrumentálnej stránke, tak aj po textovej a Matúš Fifik ukazuje, že je výborný spevák. Raz darmo punk-rockové skupiny vedia robiť pomalé pesničky na výbornú, ale o tom sme sa už bavili. Rovnako vynikajúcou piesňou je aj Zrkadlo. Spolu so Smutnou tvárou sú o triedu kvalitnejšie ako zvyšok albumu. Skupina vďaka týmto dvom skupinám ukazuje, že je rovnako silná v rýchlych vypalovačkách ako aj v pomalých baladách. Veľmi ma potešili texty, sú presne také ako sú členovia skupiny, úprimné, prirodzené. Skupina sa na nič nehrá, nesnaží sa silou mocou niekoho napodobňovať, aj keď samozrejme v niektorých piesňach počuť Inekafe, Sum 41, Blink-182. Refrény sú silnou stránkou SámSebou, refrén Zloducha mi v hlave znie ešte niekoľko dní po jeho počutí. V tejto piesni sa skupina krásne vyhrá s tempom piesne, rýchle, šialené, pomalé, rýchle. A posledný refrén je radosť počúvať, je výborne načasovaný. Ešte lepšie sa s refrénom skupina pohrala  piesni Stále mladý. Táto pieseň je po dvojici Zrkadlo a Smutná tvár, čo sa kvality a nápadov týka treťou najlepšou piesňou albumu. A takto pekne na záver spomeniem pieseň, ktorá to všetko odštartovala Kamaráti. Zostala som v nemom úžase keď som túto pieseň prvý krát počula. Nechcelo sa mi veriť, že mladá slovenská skupina dokáže spraviť takúto výbornú, chytľavú pieseň. Text je krásne úprimný a výstižný, inštrumentálna časť je zvládnutá na výbornú, aj keď úvod je ako Fat lip 2012. Klobúk dole pred SámSebou, verím, že ich postihne taký istý osud ako The Paranoid, teda, že sa budú od pesničky k pesničke zlepšovať.

2. LIFE IN A BEAUTIFUL LIGHT - Amy Macdonald
This is the live. To bolo jediné čo som o Amy Macdonald vedela. A ešte to, že je to pesničkárka s gitarou. A že je Škótka. Ani neviem prečo som si jej nový album zohnala. A je mi to úprimne jedno. Prečo? Lebo je to jeden z najlepších albumov v mojej zbierke. Zvuk akustickej gitary mám rada od malička, takže pesničky kde ich prevažná časť  stojí práve na tomto nástroji majú u mňa menšiu výhodu. Čo potom taký album? Výsledok môžte vidieť. Veľké plus, že je to plnokrvná hudba, žiadne zbytočné efekty. Miestami počuť country, čo tiež nie je na škodu. Album je príjemný, veselý, texty sú o živote a ak sa aj vyskytne dáky text o láske tak nie je plný trápnych klišé. Piesne z albumu zaujmú aj nestranného poslucháča, viď môj príklad. Problémom albumu je, ale skutočnosť, že úvodné štyri piesne sú proste úžasné a po nich prídu na rad síce stále kvalitné piesne, ale už tak nevynikajú, chýba im energia, sú nevýrazné. Ale nie preto, že by také naozaj boli, ale preto lebo pred nimi boli štyri parádne piesne, po ktorých by prevažná časť piesní mala podobný problém. Je to presne ten prípad ako na untitled albume Blink-182, po Feeling this, I miss you, Obvious príde výborná Violence, ale nevynikne tak. 4th of July je prvou zo spomínanej štvorky, svieža, rýchla, refrén, z ktorého mrazí. Po nej príde rovnako vydarená Pride, ktorá má navyše country nádych a zaujímavý text. Slow it down je ďalšou z légie skazy. Je pre ňu typický zaujímavý bridge, refrén a slohy pripomínajúce Sugarcult. No a dielo skazy dokoná The furthest star jej sila spočíva v texte. Zvláštny nepopísateľný pocit vo vás zanechá  The days of being young and free. Album Life in a beautiful light je príjemným prekvapením. Nemá žiadne chyby, ak nerátame skutočnosť, že niektoré piesne zabili svojich vydarených súrodencov.

1. THE TRUTH ABOUT LOVE - Pink
Štyri roky čakania na nový materiál sa skončili. Pink nahrala svoj najlepší album. Obrovské množstvo piesní nie je na škodu lebo na albume nenájdete slabší kúsok. Balady, ktoré sú tajnou zbraňou každého albumu Pink sú aj tu prepracované do posledného detailu. Dôkazom je Try, ktorá je naozaj výborná a o klipe ani nehovorím. Beam me up je taktiež výborná pomalá pieseň, taká klasická pinkovačka. Album je poriadne pestrý čo sa piesní týka, nechýbajú rýchle rockové piesne ako napríklad How come you're not here, už spomínané balady, príjemné gitarové piesne s úžasnou melódiou Good old days, hip hopový experiment s Eminenom  Here comes the weekend, poctivá popová pieseň Just give me a reason, ktorá zreje ako víno. Rovnako ako Pink, čím je staršia tým je lepšia. Navyše celý album sprevádza klasický drzí vokál. Pink sa na nič nehrá, nič nepredstiera aj preto z albumu ide radosť, ktorá sa prenesie aj na poslucháča a prirodzenosť. A texty sú kapitola sama o sebe. Rovnako ako piesne z deluxe verzie a piesne, ktoré sa nachádzajú na ďalších rôznych mutáciách albumu. Je veľké škoda, že výborná King is dead but quee in alive je iba bonusovou verziou. Pink nápady nechýbali pri tvorbe tohto albumu. Na albume nie je slabšie miesto, každá jedna pieseň vás dostane. A veľké plus sú hostia, ktorý na albume účinkujú či už Eminem, Lily Rose Cooper ( predtým Lily Allen ) a hlavne Nate Ruess v Just give me a reason, čo je suverénne najkvalitnejšia pieseň albumu. Album The truth about love je dokonalý, taký dokonalý, že sa nedá slovami opísať.