Moje minulé spomínanie preskočilo jednu kapitolu z môjho života, ktorá bola, aj keď chvíľku nepríjemnou skúsenosťou, do budúcnosti mi obohatila imunitný systém skepticizmom. Takze popri parnoikovi, schizofrenikovi sa stal so mňa aj skeptik. Za čo sa ale určite nepovažujem je prasa, deflorátor a przniteľ, ako ma nedávno ktosi omarkoval. Defloroval som 2x v živote, pričom jedna z nich zostala pannou. Ale o tom v druhej časti príbehu.
Ako som minule spomínal, na stanovačke som sa spamätával z rozchodu s Ninou. Nebol to rozchod v plnom slova zmysle, lebo doposiaľ mi nepovedala, že končíme. Ale všetky tie udalosti čo tomu predchádzali a čo nasledovali, chápem skôr ako jej vendetu.
S Ninou som náš vzťah ukončil v treťom ročníku z rodinných dôvodov. Rodičia sa rozvádzali, bolo okolo toho veľa humbuku a nestíhal som školu. Aby som tento proces mame nekomplikoval, zlými výsledkami v škole, musel som niečo obetovať. A obetoval som Ninu. Obetoval som svoju prvú ozajstnú lásku, lásku na ktorú sa nezabúda. Bez vysvetlenia, jednoducho liečba šokom. Najhoršie to bolo, že som ju denne stretával, miloval, videl ako sa trápi, no nemohol som inak. Racio bolo silnejšie. Do dnes som sa boja racio vs city nezbavil.
Čas išiel ďalej a Ninu som nikdy zočí nestratil a nikdy som ju neprestal mať rád. Prišla strelkyňa i zmrzlinárka ale Nina bola v hlave stále. Niekto múdry povedal: "Dva krát nevstúpiš do tej istej rieky." a mal pravdu. Bolo to v štvrtom ročníku, tesne po maturitách. Stretli sme sa v meste a ja som ju pozval na zmrzlinový pohár. Samozrejme, že nie k mojej zmrzlinárke.
A vysvetlil som po tom, čo sa vtedy stalo a prečo sa to stalo. Nina už mala iný vzťah s nejakým starším absolventom našej školy, ktorý študoval niekde na vysokej škole. Ale ako sa mi priznala, nie je to ono a myslí na mňa rovnako ako ja na ňu. A tak sme to tej rieky spoločne vstúpili. No aj keď som mal pocit, že je to tá istá rieka, nebola.
Opäť sa vrátili jej sladké bozky, jej krásne prsia a hodiny, keď sme mohli byť sami u mňa doma. A ja som buď prudko pridal plyn, alebo ona bola skvelá herečka. Odpoveď dodnes nepoznám a s odstupom času stráca význam.
S Ninou sme sa krásne maznali a ja som túžil, aby bola prvou. Prepracovali sme sa až k našim dolným partiám a prišli prijímacie pohovory na vysokú školu. Obaja sme si vybrali rovnakú univerzitu a všetko mohlo byť jedným krásnym snom. Už som si predstavoval internátny život a večery s Ninou v objatí.
Nina však zmenila zo dňa na deň zámer študovať na vysokej škole. Vybrala si niečo, čo sa zasa nepáčilo mne. Ona, výborná študentka, zahodila šancu študovať za kariéru obchodného zástupcu nemenovanej tabakovej spoločnosti. A šéfoval jej človek, s ktorým sa údajne rozišla. Jeho kareláby boli účinnejšie a Nina, ktorej sa možno moja rýchlosť nepáčila, otehotnela asi po pol roku jej nového, aj zamestaneneckého, pomeru. A bola svadba. Aj to som sa potom dozvedel od jej spolužiakov. Na môj posledný list, v ktorom som jej písal, že jej rozhodnutie sa mi nepáči a že nech mi aspoň vysvetlí ako na tom sme, som dodnes nedostal odpoveď. Čo už, možno to všetko bolo plánované ako pomsta za minulé vstúpenie do rieky.
Ja som sa poučil a nikdy viac už do tej istej rieky nevstúpim, lebo viem, že nie je tá istá a jej prúdy môžu byť zradnejšie, ako pri poslednom stretnutí.

Takže opäť sa vráťme k deflorovaniu, tej kritizovanej časti mojej existencie. Volala sa Ráchel. Pekné židovské meno, a dodnes nevie, či bola alebo nebola židovka. Bola rok staršia a stretli sme sa na vysokej škole. Alebo skôr na lyžiarskom po prvom semestri. Lepšie než lyžovať sa vedela bozkávať. Mala chutné hrubé pery a bola divoká. A panna. Ale to som nevedel. Predposledný večer prišla víchrica a nebolo prúdu. Väčšina ľudí skončila spať na izbách a my s Ráchel sme skončili vo vypnutej saune. Kto by už tam chodil. A tak som o skúsenosť s harašením v saune bohatší. Aj keď to bolo naše druhé harašenie, mal som pocit, že Ráchel sa to veľmi páčilo. Ďalší víkend po lyžiarskom, som namiesto cesty domov, ostal na internáte. Samozrejme s Ráchel. Jej spolubývajúce odišli domov a my sme mali pre seba víkend. A tak sme sa spoločne maznali, papkali, sprchovali a popoludní sme skončili nahí v posteli. Môj jazyk objavil jej klitoris a jemne som ho dráždil, kým nedosiahla orgazmus. Môj prvý darovaný orgazmus.
Potom prišiel rad na mňa a tak som sa pokúsil vniknúť do nej. Bola celá vlhká od mojich slín a jej vytekajúcej šťavičky. A aj keď sa vraví: "Kto maže ten jede", nepomohlo to. Brána bola zavrená. A ja som o tom nevedel. Keď som zbadal, že Ráchel to nie je príjemné, prestal som. Na otázku, čo sa deje, som dostal odpoveď: "Som ešte panna." A to bolo niečo, čo som nečakal. "Chceš, aby som bol prvý?", opýtal som sa. Odpoveď: "Neviem.", ma nepotešila. Rovnako ma netešilo nazbierané vzrušenie. No s tým druhým mi pomohla rukou. A to prvé? Rozprávali sme sa o tom dlho do noci. A ja som sa dozvedel, že Ráchel sexuálne obťažoval kolega jej otca, že problém so zavretou bránou nie je fyziologický, ale psychický.
Takže milé dámy Iva a Eve, to prasa, przniteľ a deflorátor nepokračoval v svojom útoku na Ráchelinu bránu, ako by ste si to mysleli, ale dlho sa s ňou rozprával o probléme, o ktorom nevedel, že niekde v pozadí je. A dohodli sme sa, že to skúsime, až bude pripravená. Kamarátky ju však presvedčili, že o rok mladší priateľ nie je nič moc a nakoniec jej bránu získal istý asistent, ktorý sa kvôli nej rozviedol a nechal ženu s dvoma deťmi. Ráchel mala v sebe čosi magicky vzrušujúce a ja som bol poctený aspoň tým, že som jej daroval orgazmus. Ako mi ešte ten večer povedala, bol to jej prvý orgazmus. Aspoň v tom som bol u nej prvý.

V budúcom diele sa dočítate:
Milovanie v snehu. Na vždy sa zachová v pamäti stužková...

Predchádzajúci diel nájdete tu.

Podporte ma, vopred ďakujem:



Poznámka: Kliknite na ikonku a v novom okne kliknite na vyrazne hlasuj.