Blogy sú naozajstný fenomén dneška, ...pevne držia ruku na tepe súčasného života. Na blogoch sa naučíme správne komunikovať cez ICQ i správne si vytrieť prdel.  Naučíme sa tu správne milovať, cítiť, prežívať rôzne životné situácie i veriť v pána boha. Boh akoby sa zrodil z myšlienok niektorých blogerov a tvrdo v jednotlivých periodických misiách a článkoch presadzujú svoje blogo - náboženstvo. "Na počiatku bol blog."

Blogy opovážlivo a drzo stavajú nový štylizovaný pohľad na seba i okolie, ...na život. Premŕvame sa v stovkách tých najsprávnejších, jediných, jedinečných pohľadov na žumpu zvanú svet. Každý sa túži postaviť na povestný stupienok v Hide parku, aby dav jasne počul ten jeho správny a jediný pohľad. Denníky sa tak stávajú samostatným svetom, čo dýcha, má svoju vlastnú látkovú výmenu i svedomie. Je to územie, čo sa pýši najväčšou koncentráciou myšlienok, stupidít, frustrácii a očakávaní na meter štvorcový. Myšlienky, čo sa jedna o druhú otierajú ako dajaký milenci, narážajú na seba, vzájomne sa objímajú i súperia. Myšlienky, čo sa zrazu a teraz zrodili v zápale osobnej štylizácie a literárneho pohľadu. Jej matkou je často exhibícia a otcom, ...nikto. Myšlienky na blogoch sú často z rozvrátených a rozorvaných rodín. Bozkajú sa s neláskou, s nepochopením, smútkom a odhodeným citom a inými výkalmi dneška. Myšlienky čo jedna druhú presviedčajú, ...najskôr slovom a keď to nejde, ...chytia sa za pasy. Jedna sa chváli obsahom, iná nádejnou formou a tretia karmou. Boj čo nikdy nestíchne, tak ako nikdy nestíchne ľudský génius a moc. Kto má pravdu v tomto blogerskom intelektuálnom boji? Kto to všetko smetie rozsúdi a posúdi? ...predsa admin!