Nie všetko, čo sa stane zlé, sa na dobro obráti. Keď som ešte veľmi mladou bola, som spoznala tetu Marienku. Nie je to moja príbuzná, ale máme vzťah, akoby som jej dcérou bola. Táto teta sa veľmi skoro a veľmi rýchlo, nečakane, stala invalidnou dôchodkyňou. Pracovala ako zakladačka výkresov v archíve a jej dôchodok vysoký nebol. Aj teraz má jeden z najnižších dôchodkov. A táto Marienka dokázala i z toho mála, čo dostávala, ušetriť. Okrem sestry a jej troch detí, nemala bližšiu rodinu. Po Nežnej revolúcii, keď všetci začali podnikať a chceli rýchlo zbohatnúť, prišiel za ňou synovec, že mu vzdialený bratanec od Porubanov ponúka priviesť auto zo zahraničia.

„Zalacno! Iba 20 tisíc KČS! Lenže nemám toľko . Potreboval by som, teta, požičať.“ Prišiel prosiť synovec . Teta požičala a dokonca s ním, k tej vzdialenej rodine Porubanovej i išla. Rodina prisľúbila, že o 2 týždne bude auto. O dva týždne bolo treba doplatiť ešte ďalších 20 tisíc, lebo také lacné a dobré na ruke teraz nie sú. Na túto druhú dvadsiatku, nemali už ani potvrdenie, veď sú rodina, hádam by s nimi nevybabrali. Oj veru vybabrali! Ešte bolo treba plech na látanie doniesť a už ani neviem čo a z auta, ani peňazí, veru nič nebolo. Neuveriteľné! Ani k súdu ich nedali, lebo nebolo potvrdenia o peniazoch a obávali sa, že by sa im mohlo aj horšie niečo pritrafiť, ako o peniaze prísť. Druhá strana sa vyhrážala, že ich zničia, ak ich dajú na súd. Peniaze oželeli.  Synovec do Izraela išiel rajčiny oberať, aby sa k peniazom dostal a dlhy splatil. Aj v  Anglicku mu pomohli zarobiť aj so svojou nastávajúcou sa spoznať.

V novembri minulého roku teta dostala odkaz od susedy   príbuznej Porubanovej, aby ju teta Marienka prišla navštíviť.

„Je jej málo? Ešte nás málo okradla? Viac by chcela? Ja nikam nepôjdem.“  Rozčuľovala sa Marienka. V januári jej tiež poslala odkaz, aby ju navštívila a teta ju znovu ignorovala. Až minulý týždeň tá suseda znovu pre ňu prišla a aj s Marienkou  k Porubanovcom išla.

„No že si sa aj uráčila prísť. Chcem ti vrátiť peniaze, čo si nám „POŽIČALA“.“ Jedovala sa Porubanová.

„No ja som Vám dlžná nie som, ale vy mne! A tak ste vy mali prísť za mňou a nie ja si svoje vlasnté peniaze znovu mám chodiť žobrať nazad? Viete kde bývam!“ Teta zostala zaskočená jej útokom.

„My sme ti nič nie dlžní. Nemáš papier len na 20 tisíc.“ A takto sa handrkovali a spätne vyratúvali, kto čo ktorá povedala a odkázala. Príbuzná Porubanová i napriek tomu, že má už takmer osem krížikov na svojich bedrách, bola rázna. Stále hájila svojho syna a vinu žiadnu nechcela uznať. Navonok.

„ Keby si bola prišla hneď v novembri, mohla som ti dať viac, teraz ti môžem dať len 100€. V apríli nechoď, lebo má nevesta aj  vnuk sviatok. Ale v máji hneď z kraja mesiaca prijdi a aj viac ti hádam dám.“ Marienka neváhala, eurášky vzala. Neverí, že jej stihne všetko splatiť.  A ja verím. Splatí! Nemohla by umrieť v pokoji! Bude to zázrak?