Môj milý mal narodeniny a vlastne celý tento predĺžený víkend bol pre neho darčekom, aby sme okrem seba samotných mohli spoznávať aj Slovensko. Tak som mu sľúbila, že ho vezmem na súš i na vodu, na vzduch i do podzemia. Takže nám ostáva predposledná časť nášho spoznávacieho víkendu. Ide sa do jaskyne. A nie do hocijakej. Vybrali sme sa totižto do Belianskej jaskyne, ktorá je situovaná cca 10 km južne od Ždiaru. Bola cieľom hľadačov pokladov už v 18. storočí. Ale až 5.augusta roku 1881 ju objavili Július Husz a Ján Britz zo Spišskej Belej. Už o rok na to bola sprístupnená verejnosti a ako jedna z prvých jaskýň na svete bola v roku 1896 elektricky osvetlená - a to už pár rokov po vynájdení žiarovky (!). Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m. Na začiatku trasy sme vystúpali pár desiatok schodíkov nahor, aby sme sa dostali k prvým unikátnym prírodným útvarom. Oplatí sa obliecť sa teplejšie, lebo stála teplota v jaskyni je cca 5.5 stupňa.

... do jaskyne sme sa vybrali pešo zo Ždiaru - posledný vstup bol v nedeľu o 14 hod, tak sme mali čo robiť, aby sme tých cca 10 km sme stihli prejsť v požadovanej dobe :-) ... záber na cestu smerujúcu do Ždiaru z jaskyne ...

... od hlavnej cesty treba prejsť ešte cca 1 km stupákom nahor, pričom samotný chodník obsahuje pár zastavení s informačnými tabuľami o tom, aká fauna a flóra panuje v tomto prostredí ...

... v jaskyni sa nachádza pred jedným z viacerých jazierok tzv. Stena vernosti - keď na ňu hodíte mincu a minca ostane prilepená, znamená to, že ste boli celý život verný / verná - jednému chalanovi z našej skupinky to veruže aj vyšlo :-))...

... ten útvar vzadu v pravo pripomína sv. Mikuláša ... okrem toho na stene bol útvar pripomínajúci sošku Panny Márie s ružencom ... tento areál sa nazýva palmový dóm, pretože sa v ňom nachádza viacero "paliem" :-) ...

... nádherné píšťaly z organu ...

... časť jaskyne je neprístupná pre verejnosť, pretože sa do tých oblastí dalo dostať len po drevenom rebríku, ktorý bol veľmi strmý a nebezpečný a ľudia mohli naň v minulosti vstúpiť len na vlastné riziko po podpísaní reverzu ...

... nám však stačila aj 70-minútová prechádzka po prístupných priestoroch, pričom sme videli veľmi veľa pekných zákutí vrátane hudobnej dvorany ....

... koľko desaťročí/storočí potrvá, kým sa tieto dva krásavce spoja? ...

... v jaskyni je zákaz dotýkať sa útvarov po stenách - 1 milimeter rastie cca 12-15 rokov ...

..a sme v hudobnej sieni ... svetlá zhasli a my sme sa mohli započúvať do skvelej hudby od Enyi ...

Oceňujem, že jaskyňa ponúka sprievod pre turistov po slovensky, zo záznamu je možné vypočuť si výklad v cca 40 cudzích jazykoch (!), sprievodca rozprával plynule aj po poľsky. Vstupné bolo 7 euro za dospelého človeka a 10 euro za fotenie. Jaskyňa je skvelo udržiavaná. Chodníky sú vybetónované, zábradlie je funkčné - hoci na niektorých miestach je potrebné sa ho držať neustále. Viac info o otváracích hodinách, atď nájdete tu.

Tak to by bolo zatiaľ kúsok o našich potulkách po Pieninách a okolí. Na ceste domov sme sa zastavili ešte v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, ktoré na naše počudovanie bolo otvorené aj v pondelok  - a veru bolo sa na čo pozerať :-)

Krásny deň vám prajem, nech ste už kdekoľvek  a s kýmkoľvek:-)