Na úvod musím poznamenať, že túto otázku kladiem iba sama sebe, čisto rečnícky. Od môjho okolia som ju nikdy nepočula. Môj deň začína cca ráno o 7. Keď kŕmim o 6 to ešte spím, to nepočítam. A aj tak o tej 6 väčšinou chodí kŕmiť chlap. Čiže, od tej 7 do pol 8 pracujem na tom, aby Mišela nešla do škôlky v pyžame a nevyzerala ako v porno filme, zabalim jej lacne hracky a sup do skolky. Zatiaľ 100% úspešnosť až na detaily kedy jej totálne pokazím deň tým, že jej oblečiem podľa nej nevhodné pančuchy, tričko, tielko, nohavice.. Keď sa za ňou zatvoria dvere, začína svojím spôsobom práca sa s časom. Vnímam to ako časový tetris, kde jednotlivé aktivity sú kocky a tie snažím čo najlepšie napasovať, aby do seba zapadali a ja som všetko stihla. Deadliny sú: kým idem kŕmiť deti, kým idem pre Mišelu do škôlky, kým príde chlap z roboty, kým pôjdem spať, … Dosť toho upracem aj kým si umývam zuby. Vtedy hlavne zbieram špinavú bielizeň, aby som vzápätí pustila pračku. Potom smer umývačka. Nedávno sa mi práve do tejto cesty postavila moja dobrá kamarátka, s odôvodnením, že čítala môj xxx blog. Týmto stráca platnosť to, čo som napísala v predminulom príspevku. Tetrisový riadok, kým doperie pračka potom vypĺňa obliekanie, kŕmenie, základné upratanie, raňajky. Preskenujem titulky v novinach alebo prelistujem nejaký časopis a pousmejem sa, ked vidim gay porno s nejakou tou nasou celebritkou. Pravidelne 2x do týždňa plávem s bábätkami čo znamená, že ráno je napínavejšie ako po iné dni a 2x do týždňa s Miš, čo zase spôsobuje, že rýchlejšie behám večer. Okrem iného to má za na následok, že zatiaľ cviciť sama nechodím. Skrátka už nemám energiu, tehličky na bruchu budú musieť počkať. Nedostatok energie sa, podľa mňa, podpisuje aj na mojom zníženom intelektuálnom výkone. A už vôbec nechcite, aby som si niečo zapamätala. Minule som mala mimoriadne svetlú chvíľu a vyriešila som nejaký facebookový číselný hlavolam rýchlejšie ako drahý. Kto ho pozná, určite chápe, aký to bol výkon (gratulácie do commentov, prosím). Z toho súdim, že nejaké svetlo na konci tunela ešte tlie, nie je predsa amateri. Keby to bolo na mne, obed s prehľadom odignorujem, v pohode stlačím prvú sladkosť, čo mi príde pod ruku a zapijem ju zeleným čajom alebo kávou. Lenže málokedy bývam sama, takže do ďalšieho časového slotu sa pokúšam napasovať varenie obedu. Je to z núdze cnosť, ako kuchárka som sa veľmi neosvedčila. Najradšej by som odignorovala aj obed bábätiek. Kŕmiť ich je Čistá Radosť. Toľko mrkvy v očiach (v tých mojich)…môžete závidieť. Poobede vždy niečo treba, ani neviem. Tu platí to klišéovité, že neviem, čo som celý deň robila, ale keď to nerobím, vyzerá to, ako keby u nás padla bomba, skončil systém, všetci pomreli a nikto nestihol zhasnúť. Aspoň ja mám ten pocit. Okolo 4 do škôlky a buď plávať, alebo domov sa hrať. Večer sa už neviem dočkať, kedy bude pol 8 a oficiálne končím šichtu ako mama. Vždy sa teším, že budeme pozerať nejaký seriál. Máme rozpozerané momentálne asi tri. Zistila som však, že druhú sériu House of Cards veľmi nestačím vnímať, takže môj najdrahší zastavuje dej a trpezlivo mi vysvetľuje, na čo sa práve pozerám. Ale Kevina Spaceyho mám fakt rada.