Ak problém nemá riešenie, tak prečo sa strachovať?

Dalajláma

Nezáujem našej politickej špičky  stretnúť sa s Nositeľom Nobelovej ceny a bojovníkom za demokraciu a ľudské práva svojej krajiny Jeho svätosťou XIV. Dalajlámom  je prinajmenšom pre mňa nepochopiteľné, ak nie nerozumné a hlúpe. Alebo je to snáď zaľúbenosť  politikov samých do seba?  

Obávame sa snáď, že nám Čína dodá menej nekvalitných výrobkov, ak si vypočujeme  fakty, ktorými poukazuje hlavne na zlé výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, slobody vyjadrovania a slobody tlače Číny, ktorej  na poli morálnej autority je obraz veľmi, veľmi chabý. Ako exilový líder približne 3-miliónového národa sa stretá so západnými lídrami príliš často na to, aby vždy diskutovali len o náboženstve na  podporu dialógu medzi kultúrami a náboženstvami a neváha sa s ním stretnúť ani nemecká premiérka, či poslanci európskeho parlamentu.

Obávame sa snáď pobúrenia katolíckej verejnosti, keď sa rozpráva o inom náboženstve? „Harmónia medzi hlavnými náboženstvami je absolútne možná,“ pretože vyznávajú rovnaké posolstvo „lásky a súcitu,“ povedal prednedávnom poslancom európskeho parlamentu budhistický duchovný. Aj napriek tomu je však podľa neho potrebné veľké množstvo trpezlivosti. Ako príklad netolerantnosti a netrpezlivosti uvádza mnohé vojny, ktorá sa „bojujú v mene náboženstva.“

Dalajláma sa vo svojich  prejavoch často  poukazuje na prílišný dôraz , ktorý dnešný svet kladie na materiálne hodnoty a týmito výrokmi by sa u nás určite nestal bojovníkom proti kríze. „Materiálne sme veľmi bohatí. Ale jeden z najdôležitejších aspektov šťastia je spojený s pokojom mysle. Príliš veľa stresu, ambícií a chamtivosti môže zničiť vnútorný pokoj.“                                            

Žeby tieto slová boli nehodné uší našej politickej špičky, ktorej chýba určite vnútorný pokoj a stres z chamtivosti je pre niektorých chlebom každodenným?